Električková doprava v Moste a Litvínove
Električka Vario LF plus pricestuje k hlavnej stanici v Moste
Základné údaje
Štát	Česko
Mesto	Most Litvínov
Prevádzkovateľ	Dopravný podnik miest Mostu a Litvínova
Súčasť IDS	Doprava Úsťanského kraja
Zahájenie elektrickej prevádzky	7. augusta 1901
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí	18,6 km
Rozchod koľaje	1435 mm (normální, od 1957)
Napätie	600 V DC
Počet zastávok	28 (2018)
Vozovne	vozovňa Most vozovňa Litvínov
Prevádzka
Počet liniek	4 denné, 1 nočná
Dĺžka liniek	74 km (2017)[1]
Počet vozňov	48 (k 31. decembru 2017)[2]
Dopravný výkon	1,5 mil. vozokm/rok (2017)[1]
Mapa siete
Schéma električkových tratí v Moste a Litvínove
multimediální obsah na Commons

V severočeských mestách Most a Litvínov sa nachádza spoločná električková sieť s rozchodom koľají 1435 mm a dĺžkou približne 18,6 km, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik miest Mostu a Litvínova.

Dejiny

Koniec 19. storočia

Na konci 19. storočia sa mesto Most, banské centrum celej oblasti, prudko rozvíjalo. Pribúdali nové závody, kam museli dochádzať zamestnanci. Situácia sa nakoniec stala neúnosnou, a tak v roku 1893 bola navrhnutá trať parnej električky. Trakcia sa však zmenila na elektrickú a stavať sa začalo v roku 1899. 7. augusta 1901 bola prvá trať dlhá 12,9 km vedúca od stanice cez Kopisty, Růžodol a Horní Litvínov do Janova sprevádzkovaná, medzimestský úsek viedol východnejšie ako dnešná trasa. Celá trať bola jednokoľajová s vtedy obvyklým a obľúbeným rozchodom 1 000 mm.

Prvá polovica 20. storočia

Koncom roku 1917 bola sieť predĺžená o úsek na Čepirožskú výšinu. Do druhej svetovej vojny sa trať viac nerozširovala, iba v roku 1938 bolo opäť na Čepirožskej výšine vykonané ďalšie predĺženie. V súvislosti s výstavbou petrochemických závodov z Záluží, ktoré mali za druhej svetovej vojny strategický význam, bola k nim zavedená trať, ktorá čiastočne využívala vlečky k bani Minerva. Ku koncu druhej svetovej vojny, v roku 1945, boli chemické závody v Moste a okolí bombardované, došlo aj k zničeniu medzimestskej električkovej trate, kvôli tomu sa sieť dočasne rozpadla na mostovskú a litvínovskú časť.

Druhá polovica 20. storočia

Po vojne bolo nutné trate opraviť, to bolo realizované počas niekoľkých mesiacov po skončení bojov. V rámci dvojročky boli dokonca zdvojkoľajnené a preložené niektoré úseky, napríklad trať ku stanici. Okolo roku 1950 bolo v Moste 5 električkových liniek, objavili sa aj nové električky typu 6MT zriadené z Teplíc. Ďalšou dôležitou úlohou bola modernizácia medzimestskej trate, rozhodlo sa tak o výstavbe modernej rýchlodrážnej a normálnerozchodnej trate. Jej prvý úsek bol v Litvínove uvedený do prevádzky 1. apríla 1957.

V súvislosti s tým museli byť vyradené staré električkové vozidlá drevenej konštrukcie s lýrovými zberačmi, ktoré boli nahradené električkami typu Tatra T1, Tatra T2 a neskôr Tatra T3. Modernizácia električiek zároveň k roku 1959 ukončila prevádzku trolejbusovej dopravy, ktorá sa tým stala nadbytočnou.

V roku 1961 bola rýchlodráha predĺžená do Velebudíc k súčasnej vozovni, zároveň bola k 24. marcu definitívne ukončená prevádzka úzkorozchodných električiek. V 70. rokoch sa električková sieť, rovnako ako celé mesto Most, musela pripraviť na presťahovanie. Vďaka prechádzajúcim úpravám však nešlo o príliš náročný proces. Premiestnenie mesta bolo dokončené do roku 1978, trať bola premiestnená ku koridoru na úpätí Hněvína a úsek cez starý Most bol opustený. Toho istého roku bola postavená trať k novej mostovskej stanici.

Starý Most bol vyprataný a neskôr zbúraný, nahradilo ho vtedy moderné sídlisko pre 65-tisíc obyvateľov. Posledné rozšírenie prebehlo v roku 1981 ako krátke predĺženie na nové obratisko vo Velebudiciach. V 80. a 90. rokoch v Moste jazdili aj električky Tatra KT8D5 a Tatra T5B6, „kátéčka“ však boli roku 1997 odpredané do maďarského Miškovca.

21. storočie

V prvých rokoch 21. storočia pribudli úplne nové nízkopodlažné električky Škoda 03 T. Na konci roku 2012 bola dodaná jedna električka Vario LF plus, neskôr k nej pribudlo druhé vozidlo rovnakého typu.

Súčasný stav

Dopravní podnik měst Mostu a Litvínova, prevádzkovateľ siete, sa snaží o modernizáciu zastaraného vozidlového parku. Popri vozidlách T3 jazdia aj dve moderné nízkopodlažné vozidlá typu Škoda 03 T a Vario LF plus. V prevádzke sú dnes 4 linky. S rozširovaním električkovej siete sa zatiaľ nepočíta, isté ale je odpredávanie prebytočných električiek.

Vozidlový park

V súčasnosti sú v Moste a Litvínove v prevádzke osobné električky týchto typov:

Obrázok	Typ	Modifikácie a podtypy	Počet
	Tatra T3	Tatra T3, Tatra T3SUCS, Tatra T3M.3	?
	Škoda 03 T	Škoda 03 T (obchodný názov Astra)	2
	Vario LF plus	Vario LF plus	2
	EVO1	EVO1	1

Ako historické je evidované unikátne vozidlo Tatra T5B6 ev. č. 273, vyrobený iba vo dvoch prototypoch. Oba jazdili v Moste a Litvínove v pravidelnej prevádzke v rokoch 1979 až 1990.

Električkové linky

V súčasnosti sú v prevádzke štyri električkové linky:

• Linka 1: Litvínov, Citadela – Most, Velebudická
• Linka 2: Most, nádraží – Most, Velebudická
• Linka 3: Litvínov, Citadela – Most, nádraží
• Linka 4: Litvínov, Citadela – Most, dopravní podnik

Vozovne

Na to, že je miestna sieť pomerne malá, má dve vozovne:

• Vozovňa Most
• Vozovňa Litvínov

Referencie

1. ↑ ^{a b} Výroční zpráva 2017 . Sdp-cr.cz, . Dostupné online. Archivované 2020-07-26 z originálu.
2. ↑ Výroční zpráva 2017 . Dpmost.cz.cz, . Dostupné online. Archivované 2019-07-09 z originálu.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému električky v Litvínove a Moste.

Externé odkazy

• Historické vozidlá na stránkach miestneho DP Archivované 2005-08-29 na Wayback Machine
• História mostovských a litvínovských električiek na stránkach organizácie SPVD
• Diskusné fórum o doprave v okolí
• Električky v Moste a Litvínove očami plzenčana Archivované 2006-01-27 na Wayback Machine
• Fotogaléria miestnych električiek Archivované 2006-08-21 na Wayback Machine