Tatra T3
Električky typu Tatra T3 v Prahe
Výrobné údaje
Typ	T3
Výrobca	ČKD
Prototyp(y)	1960
Rok výroby	1962 – 1997
Počet vyrobených kusov	13 945 + 131 skríň
Technické údaje
Dĺžka (bez spriahadiel)	14 000 mm
Šírka	2 500 mm
Výška	3 050 mm
Pohotovostná hmotnosť	16 000 kg
Max. rýchlosť	65 km/h
Rozchod	1 000 / 1 435 / 1 524 mm
Obsaditeľnosť
Miest na sedenie	23 / 36 (verzia SU)
Miest na státie	87 / 59 (verzia SU)
Motory a elektrická výzbroj
Motor	TE 022
Výkon	4×40 kW
Elektrická výzbroj	odporová TR37 odporová UB 13 (verzia D)
Napájacie napätie	600 / 750 V
multimediálny obsah na Commons

Tatra T3 (projekt a prototyp označovaný pôvodne TIII^[1]) je typ česko-slovenskej električky, vyrábaný od začiatku 60. rokov do druhej polovice 90. rokov 20. storočia podnikom ČKD Praha v závode Tatra Smíchov. S približne 14 000 kusmi ide o druhý najpočetnejšie vyrábaný električkový vozeň na svete.^[2]

Konštrukcia

Električka typu T3 vychádza zo svojho predchodcu, električky Tatra T2, a je ďalším členom typového radu električiek zodpovedajúcich americkej koncepcii PCC. Dokumentácia k výrobe T2 bola zakúpená od spoločnosti Westinghouse ešte pred druhou svetovou vojnou, doručená však bola az v roku 1946.^[3] To znamená, že ide o jednosmerný jednočlánkový motorový električkový vozeň s dvoma dvojnápravovými podvozkami a podlahou v jednej úrovni, určený pre prevádzku sólo alebo v súprave zhodných spriahnutých vozňov, bez vlečného vozňa.^[4]

Všetky dvojkolesia sú poháňané jednosmernými elektromotormi so sériovým budením; vždy dva motory rovnakého podvozka sú elektricky spojené do série a obe skupiny sú trvalo spojené paralelne. V podvozku sú umiestnené pozdĺžne a poháňajú dvojkolesia cez kĺbový hriadeľ a kužeľovou prevodovku konštruovanú s ohľadom na nízky spôsobovaný hluk. Hluk jazdy znižujú aj gumené vložky v kolesách.

Na svoju dobu patrila k najmodernejším vozňom, boli použité nové materiály (napr. plasty). Hlavným konštruktérom električky T3 je Antonín Honzík, konštrukciu elektrickej výzbroje TR37 viedol Vladimír Zouhar a autorom vonkajšieho vzhľadu vozňa je František Kardaus, ktorý navrhol aj dizajn modelu T2.^[5]

T3 bola vyvinutá predovšetkým kvôli veľkej hmotnosti typu Tatra T2, ktorý nebol pre menšie prevádzkovateľa s nekvalitným koľajovým zvrškom ideálny. Oproti T2 bola úplne prepracovaná stavba skrine s cieľom zníženia hmotnosti, k tomu prispievalo aj použitie škrupinových laminátových čiel.

Počnúc druhým vozňom boli zjednotené šírky dverí. Pokiaľ ide o interiér, v prvých výrobných sériách boli použité koženkové červené sedačky v priečnom usporiadaní 1+1. Od roku 1964 boli inštalované laminátové od návrhára Miroslava Navrátila (vychádzajúce z návrhu pôvodne určeného pre podnik Vertex Litomyšl); spestrením bolo striedanie šedého a červeného prevedenia. Pre vetranie slúžila posuvná horná časť bočných okien. Osvetlenie interiéru je žiarivkové na trolejové napätie (zaujímavým prvkom bolo povinné ručné prepínanie polarity v každej konečnej stanici, pretože bežné žiarivky na striedavé napätie boli použité sa jednosmerným napájaním).

Elektrická výzbroj bola vylepšená odporová sa zrýchľovačom typu TR37. Ako zberač prúdu bol montovaný pantograf (u niektorých vozňov s elektrickým sťahovákom, prevažne však s ručným sťahovaním).

Podvozky zostali bez zmeny. Je možné montovať podvozky ako pre normálny rozchod koľaje 1435 mm, tak aj pre rozchody 1524 mm a 1000 mm. Taktiež je možná prevádzka aj na iných, neštandardných rozchodoch podľa požiadaviek dopravných podnikov.

Do roku 1978 boli do Sovietskeho zväzu dodávané vozne T3SU vo dvojdverovom prevedení (bez stredných dverí).^[6] Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených viac ako 5 tisíc električiek, čo je zhruba polovica vozňov T3 dodaných do ZSSR.^[7]

Prototypy

Prvý prototyp (evidenčné číslo 6101) bol vyrobený v roku 1960. Na jeseň toho istého roka začali v Prahe skúšobné jazdy. V bežnej prevádzke jazdil vozeň od 21. júna 1961. Na jar 1962 bol po vážnej dopravnej nehode odstavený, oprava bola vykonaná až po začatí sériovej výroby električiek T3 na jeseň 1963. Potom bol znovu zaradený do prevádzky. Z osobnej dopravy bol vyradený v roku 1984, ďalších sedem mesiacov bol vedený ako služobný s ev.č. 5513 (iba administratívne prečíslovanie, fyzicky nebolo nikdy vykonané). V máji 1985 bol vozeň zlikvidovaný.

Prototyp sa od sériového prevedenia odlišoval predovšetkým prevedením dverí, ktoré sa podobalo vozom T2, tj. Predné a zadné dvere mali šírku 1300 mm, stredný boli užšie (1050 mm). U sériových vozňov sa prešlo k jednotným rozmerom dverí.

Tzv. predsunutý vozeň (niekedy označovaný ako druhý prototyp) s evidenčným číslom 6102 bol vyrobený v roku 1962, toho istého roku bol v Prahe zaradený do prevádzky. Vyradený bol v roku 1996, pričom bol určený na likvidáciu. Vďaka niekoľkým nadšencom bola električka zachránená a na prelome 20. a 21. storočia bola zrenovovaná do pôvodného stavu. V súčasnosti je využívaná pre komerčné a objednané jazdy.

Rekonštrukcia a modernizácia

• Tatra T3M – tyristorová výzbroj TV1
• Tatra T3G – výzbroj TV8 s GTO tyristormi - aj ako novostavba
• Tatra T3R – výzbroj TV8 s GTO tyristormi, nový dizajn, typ aj vyrábaný ako novostavba
• Tatra T3M.3 (aj Tatra T3T), Tatra T3M.4 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi
• Škoda 01 T (aj Tatra T3M.0) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi
• Škoda 02 T (aj Tatra T3M.04) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi
• Tatra T3R.E – striedavá výzbroj TV Europulse
• Tatra T3R.P (aj Tatra T3P) – výzbroj TV Progress
• Tatra K3R-NT – výzbroj TV Progress, kĺbová električka je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok
• Tatra T3S – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, nový dizajn
• Tatra T3Mod – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica
• Tatra T3AS – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica, nový dizajn

Novostavby

• Tatra T3M.2-DVC – tyristorová výzbroj TV1
• Tatra T6A5.3 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, vozová skriňa T6A5, iba jeden kus (Praha)
• Tatra T3R.EV – asynchrónny výzbroj TV Europulse, možnosť nového dizajnu
• Vario LF – asynchrónny výzbroj TV Europulse, stredná časť vozňa je nízkopodlažná, nový dizajn
• Tatra T3R.PV – výzbroj TV Progress, možnosť nového dizajnu
• Tatra T3R.PLF – výzbroj TV Progress, stredná časť vozňa je nízkopodlažná
• Tatra T3R.SLF – u prototypu výzbroj Ganz-Skoda, sériové vozne výzbroj Škoda, stredná časť vozňa je nízkopodlažná

Pre Ukrajinu a Rusko bol vytvorený typ Tatra KT3UA (výzbroj TV Progress, nový dizajn): kĺbová električka, ktorá je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok.

T3 Coupé

Bližšie informácie v hlavnom článku: T3 Coupé

V roku 2017 zverejnil Dopravní podnik hl. m. Prahy zámer uviesť do prevádzky výletnú električku pre spoločenské účely. Motiváciou bola okrem iného aj popularita mazacej električky. Pôvodne sa uvažovalo o vozňu bez strechy, to ale z legislatívnych dôvodov nebolo možné. Nový návrh má teda strechu a odnímateľné okná v zadnej časti vozňa, čo umožňuje letnú aj zimnú prevádzku. Dizajn ateliéru Anny Marešovej zachováva dobové prvky šesťdesiatych rokov. Obsahuje aj strešné okná, inšpirované autobusmi Škoda 706 RTO LUX, alebo barový pult v podobe pultu pre sprievodcu z električiek Tatra T1. Vozeň má v prednej časti bar s laminátovými sedačkami, v zadnej časti potom tanečný parket a biele koženkové lavice pozdĺž okien. Vstup je len jednými prednými dverami, odtiaľ názov T3 Coupé.^[8]

Električka T3 Coupé vznikla z vozňa T3R.P ev. č. 8497, s využitím prednej časti vozňa T3M ev. č. 8038.^[8]

Dopravný podnik predpokladá, že vozeň bude slúžiť predovšetkým na objednávku. Je ale možné, že bude zriadená aj pravidelná linka v piatok večer. Začiatok prác na vozňu bol stanovený na január 2018,^[8] električka bola uvedená do prevádzky v októbri toho istého roku.

Dodávky

V rokoch 1960 až 1997 bolo vyrobených celkom 13 945 vozňov Tatra T3 a 131 náhradných vozňových skríň.

Ide o prehľad dodaných nových vozňov priamo z výroby. Tabuľka nijako nezohľadňuje predaja už ojazdených vozňov do ďalších prevádzok, takže počet miest, kde je alebo bol v prevádzke typ T3, je vyššia. Tabuľka nezahŕňa typov Tatra T3R a Tatra T3RF, ani vozňov postavených po roku 2000 s použitím vozňových skríň VarCB3 a VarCB3LF (typy T3R.EV, T3R.PLF, Vario LF, apod.), ktoré sú väčšinou oficiálne vykazované ako rekonštrukcia vozňov T3. V tabuľke sú uvedené súčasné názvy miest a štátov.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---



---

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

---

Súčasný štát	Mesto	Stránka	Typ	Roky dodávok	Počet vozňov	Evidenčné čísla pri dodaní	Poznámky	Zdroj
Bosna a Hercegovina	Sarajevo	stránka	T3YU	1967 – 1969	20	120–139		[9][10]
Česko	Brno	stránka	T3	1963 – 1972	109	495–580, 1581–1603		[9][11][12]
			T3SUCS	1985 – 1989	49	1604–1652		[9][11][12]
			náhr. skriňa	1971	1	1497		[11][12][13]
	Liberec	stránka	T3	1965 – 1973	20	29–48		[9][14]
			T3SU	1982 – 1983	10	49–58		[9][15]
			T3SUCS	1986 – 1987	23	59–81		[9][15]
	Most – Litvínov	stránka	T3	1967 – 1972	9	290–298		[9][16]
			T3SU	1982	26	pozri prehľad		[9][16]
			T3SUCS	1983 – 1987	43	pozri prehľad		[9][16]
			náhr. skriňa	1968 – 1976	28[pozn. 1]	pozri prehľad		[16][17]
	Olomouc	stránka	T3	1966 – 1970	30	116–145		[9][18]
			T3SUCS	1983 – 1987	39	146–184		[9][18]
	Ostrava	stránka	T3	1965 – 1975	97	701–797		[9][19]
			T3SU	1982	5	901–905		[9][19]
			T3SUCS	1983 – 1987	122	906–1027		[9][19]
			náhr. skriňa	1976 – 1997	23	732, 777, 798, 1028–1047		[13][19]
	Plzeň	stránka	T3	1964 – 1976	48	160–207		[9][20]
			T3SU	1982	25	208–232		[9][20]
			T3SUCS	1983 – 1987	55	233–287		[9][20]
	Praha	stránka	T3	1960 – 1976	892	6101–6992	č. 6101 - prototyp, č. 6102 - predsunutý vozeň	[9][21][22]
			T3SU	1982	20	7001–7020		[9][23][24]
			T3SUCS	1983 – 1989	272	7021–7292		[9][25][26]
			T3M	1992	1	8071	pôvodne skúšobný vozeň ČKD ev. č. 8003, DPP odpredaný 1992	[27]
			náhr. skriňa	1966 – 1996	43	pozri prehľad		[13][28][29][30]
Chorvátsko	Osijek	stránka	T3YU	1968 – 1982	26	6839–6848, 7211–7222, 8223–8226		[9][31]
Lotyšsko	Riga	stránka	T3SU	1974 – 1987	243			[32]
Nemecko	Kamenica	stránka	T3D	1968 – 1988	132	401–532		[9]
	Schwerin	stránka	T3D	1973 – 1988	115	201–297, 401–418		[9]
Rumunsko	Galac	stránka	T3R	1971 – 1974	50	1–50		[33]
Rusko	Barnaul	stránka	T3SU	1967 – 1985	444			[32]
	Groznyj	stránka	T3SU	1981 – 1986	70			[32]
	Irkutsk	stránka	T3SU	1967 – 1968	30			[32]
	Iževsk	stránka	T3SU	1966 – 1986	270			[32]
	Jekaterinburg	stránka	T3SU	1964 – 1986	530			[32]
	Krasnodar	stránka	T3SU	1980 – 1986	115			[32]
	Kursk	stránka	T3SU	1966 – 1987	278			[32]
	Moskva	stránka	T3SU	1963 – 1987	2069			[32]
			náhr. skříň	1970 – 1971	6			[13]
	Nižnij Novgorod	stránka	T3SU	1978 – 1986	220			[32]
	Novokuzneck	stránka	T3SU	1967 – 1986	215			[32]
	Oriol	stránka	T3SU	1979 – 1985	85	001–085		[32][34]
	Piatigorsk	stránka	T3SU	1967 – 1987	117			[32]
	Rostov nad Donom	stránka	T3SU	1967 – 1985	405			[32]
	Samara	stránka	T3SU	1964 – 1986	619			[32]
	Tula	stránka	T3SU	1965 – 1986	401			[32]