Frankfurt nad Mohanom
Frankfurt am Main
mesto
Nočná skyline s Mohanom v popredí
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Spolková krajina	Hesensko
Vládny obvod	Darmstadt
Kreisfreie Stadt	Frankfurt am Main
Diaľnica	A 3, A 5, A 66, A 661, A 648
Rieka	Mohan
Nadmorská výška	112 m n. m.
Súradnice	50°07′00″S 8°41′00″V / 50,116667°S 8,683333°V / 50.116667; 8.683333
Najvyšší bod	Berger Warte
- výška	212,4 m n. m.
- súradnice	50°09′35″S 8°44′18″V / 50,159722°S 8,738333°V / 50.159722; 8.738333
Najnižší bod	Frankfurt-Sindlingen
- výška	88 m n. m.
- súradnice	50°04′51″S 8°31′07″V / 50,080833°S 8,518611°V / 50.080833; 8.518611
Rozloha	248,31 km² (24 831 ha)
Obyvateľstvo	746 878 (31. 12. 2017)
Hustota	3 007,85 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	22. február 794
Primátor	Mike Josef (SPD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	60308 – 60599; 65929 – 65936
Tel. predvoľba	+49(0)69
Kód	06 4 12 000
EČV	F
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci Nemecka
Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci spolkovej krajiny Hesensko
Wikimedia Commons: Frankfurt nad Mohanom
Webová stránka: www.frankfurt.de
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Frankfurt nad Mohanom je najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov^[1] a celý metropolitný región Rhein-Main je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľov^[2] druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky^[3], najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Od stredoveku neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju Letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v Európe je známa Frankfurtská Skyline^[4], pozostávajúca z mrakodrapov, ktoré patria k najvyšším v Európe.

Erb

Erb vyobrazuje striebornú orlicu so zlatou korunou na červenom pozadí. Orlica symbolizuje niekdajší štatút mesta ako slobodné ríšske mesto. V 20. rokoch 20. storočia mal byť erb nahradený v radikálne zjednodušenej forme. Primátor Ludwig Landmann chcel v duchu času zameniť orlicu expresionistickou verziou. Obyvateľstvu sa taký návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená verzia pôvodného erbu.

Geografia

Geografická poloha

Mesto leží centrálne v najdôležitejšej hospodárskej časti krajiny, juhovýchodne od pohoria Taunus na juhozápade Nemecka, obojstranne popri spodnom toku rieky Mohan. Približne 1/3 mestského územia je vyznačená ako krajinné chránené územie s názvom Frankfurter Grüngürtel. Do tohto územia patrí aj mestský lesopark Frankfurter Stadtwald, jeden z najväčších mestských lesoparkov v Nemecku. Najvyššie položeným miestom mesta je Berger Warte (212,6 m n. m.) v geologickej formácii Berger Rücken v mestskej časti Seckbach. Najnižší bod (88 m n. m.) leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti Sindlingen. Mesto leží na najsevernejšom okraji nížiny Oberrheinischen Tiefebene, ktorá sa rozprestiera od Bazileju až po oblasť Rýn-Mohan.

Susediace okresy

Frankfurt hraničí na západe s Main-Taunus-Kreis (mestá a obce Hattersheim am Main, Kriftel, Hofheim am Taunus, Kelkheim (Taunus), Liederbach am Taunus, Bad Soden am Taunus, Sulzbach (Taunus), Schwalbach am Taunus a Eschborn), na severozápade s Hochtaunuskreis (mestá Steinbach (Taunus), Oberursel (Taunus) a Bad Homburg vor der Höhe), na severe s Wetteraukreis (mestá Karben a Bad Vilbel), na severovýchode s Main-Kinzig-Kreis (obec Niederdorfelden a mesto Maintal), na juhovýchode a mestom Offenbach am Main, na juhu s Kreis Offenbach (mesto Neu-Isenburg) a na juhozápade s Kreis Groß-Gerau (mestá Mörfelden-Walldorf, Rüsselsheim a Kelsterbach).

Členenie mesta

Mestské časti a obvody

Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 podčastí. Rozlohovo najväčšou mestskou časťou je Sachsenhausen-Süd. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce a pôvodné mestá (napr. Höchst). Niektoré, ako napríklad Nordend, vznikli počas prudkého rastu mesta v gründerskom období. Iné vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad Dornbusch. 46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.

Pričleňovanie obcí

Až do polovice 19. storočia pozostával Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí Altstadt, Innenstadt, Bahnhofsviertel, Gutleutviertel, Gallusviertel, Westend, Ostend, Riederwald, Sachsenhausen a časti Nordendu. Od roku 1877 boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.

Panoráma mesta

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---