A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ióannes Mauropous | |
byzantský spisovateľ, biskup euchaitský, svätec | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | okolo 990/1000 |
Klaudiopolis (?), Paflagónia | |
Úmrtie | okolo 1075/1081/po 1082 |
Konštantínopol | |
Dielo | |
Žánre | liturgické hymny, listy, básne, kázne, životopisy svätých |
Obdobie | stredoveká literatúra |
Literárne hnutie | byzantská literatúra |
Ovplyvnený | |
Ovplyvnil | |
Svätý Ióannes Mauropous (* okolo 990[1] / okolo 1000[2], Klaudiopolis[3] (?), Paflagónia, Byzantská ríša[2] – † okolo 1075/1081[2]/po 1082[4], Konštantínopol, Byzantská ríša) bol byzantský učenec a spisovateľ, mních a klerik, metropolita euchaitský. Bol významným učiteľom. V tridsiatych rokoch 11. storočia okolo seba zoskupil okruh významných byzantských vzdelancov. Jeho študentmi boli napr. Michaél Psellos či Ióannes Xifilinos.[2][5][6] Pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý, jeho sviatok si Grécka pravoslávna cirkev pripomína 5. októbra.[7]
Mená
- gr. Ἰωάννης Μαυρόπους[8][9], prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Mauropous; iné prepisy: Ioannes Mauropous, Ióannés Mauropus[2]
- gr. Ἰωάννης Εὐχαΐτων[9][10], prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Euchaitón, iné prepisy napr.: Ioannes Euchaiton, Ióannés Euchaitón; prepis podľa novogréčtiny: Ioannis Efchaiton
- gr. Ιωάννης Μελανόπους[8][9], prepis podľa PSP zo starogréčtiny: Ióannes Melanopous, iné prepisy napr.: Ioannes Melanopous, Ióannés Melanopous; prepis podľa novogréčtiny: Ioannis Melanopus
- lat. Ioannes Mauropus alebo Ioannes Euchaita[11][12][13][14]
- Ióannés z Euchaity[15], s prepisom podľa PSP: Ióannes z Euchaity
- Ján Mavrópous[16], Ján Mauropus[2], Ján Mauropodos[17]
Životopis
Ióannes sa narodil v maloázijskej Paflagónii. Presné miesto jeho narodenia nie je známe, niektoré náznaky však odkazujú na Klaudiopolis, kde mal byť biskupom jeho strýko.[7] Jeho druhý strýko mal byť misionárom v Bulharsku. V mladosti mal Ióannes od svojich dvoch strýkov získať vynikajúce vzdelanie.[3] Študoval rétoriku, logiku, metafyziku a etiku, zaoberal sa prírodnými vedami, matematikou, jurisprudenciou a latinčinou.[18] Počas štúdií v Konštantínopole sa stal príslušníkom silnej vrstvy byzantských vzdelancov 11. storočia. Pôsobil ako ich učiteľ a spolužiak. Hodiny pôvodne poskytoval v súkromnom dome. Jeho hodiny navštevovala neskoršia konštantínopolská elita, vrátane učenca Michaéla Psella a neskorších patriarchov Konštantína Leichouda a Ióanna Xifilina. Pomáhal tiež s obnovou vysokého školstva v Konštantínopole, napísal štatút pre tamojšiu právnickú fakultu. Postupne sa stal sa obľúbencom mecenášskeho cisára Konštantína IX. Monomacha. Ako taký mal značný vplyv na byzantskú vysokú politiku. V roku 1047 počas svojej reči požiadal cisára o omilostenie povstalcov Leona Tornikia.[2][4][6][7]
V roku 1050 sa sa za dosiaľ nevyjasnených okolností dostal so nemilosti a musel opustiť politické výslnie hlavného mesta. Bol vysvätený za biskupa a vymenovaný za metropolitu maloázijského mesta Euchaita. Podľa hagiografických zmienok mal miestnu diecézu duchovne pozdvihnúť a rozvinúť tamojšiu duchovnú správu. Nechal vystavať kláštor svätému Theodórovi z Tirónu, patrónovi mesta a podujal sa na reforme liturgickej animácie.[3] Do Konštantínopola sa mohol vrátiť až na sklonku svojho života. Po návrate vstúpil do monastiera (niektoré zdroje uvádzajú Studios, iné spomínajú iné kláštory), kde dožil svoj život.[2][6][7] Zomrel možno niekedy krátko po nástupe Alexia I. Komnéna na byzantský trón.[4]
Dielo a myšlienky
Vo svojej spisovateľskej činnosti sa venoval najmä poézii a rétorike. Napísal početné kázne, básne a epigramy. Zachovali sa tiež jeho početné listy (minimálne 77) a životy svätých (vita). Zachovaná je aj jeho práca v oblasti liturgických hymnov (kánonov).[2][5] Veľká časť z jeho diel nebola dodnes publikovaná.[7]
Jeho myšlienky nesú prvky kresťanského byzantského humanizmu a sociálneho cítenia.[4][3] Odsudzoval militarizmus a presadzoval používanie rétoriky ako prostriedku pre zisk politického vplyvu. Počas svojej aktívnej kariéry sa vo svojich prácach zaoberal vtedajšími politickými udalosťami. Jeho diela tak poskytujú cenné informácie k dejinám Byzancie a Balkánu. Po svojom páde v roku 1050 sa sústredil na náboženské témy.[6]
Do svojich diel zasadzoval živé obrazy a v jednom zo svojich epigramov horlivo bránil antických spisovateľov ako Platóna či Plutarchu.[6] Modlil sa za spásu ich duše, pretože svojim životom mali byť blízko Kristovmu učeniu.[7] V tomto smere naňho nadviazali ďalší byzantskí učenci 11. storočia.
Podľa niektorých cirkevných zdrojov mala konštantínopolská cirkev na návrh Ióanna Mauropoua zaviesť spoločné slávenie troch významných byzantských svätcov a teológov Bazila Veľkého, Jána Zlatoústeho a Gregora Naziánskeho.[19][20]
Referencie
- ↑ Mauropus, Johannes. In: Lexikon des Mittelalters. Band 6. Lukasbilder bis Plantagenet. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 414 – 415.
- ↑ a b c d e f g h i Ióannés Mauropus In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c d STIERNON, Daniel. JEAN MAUROPOUS. In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome 8. Jacob - Kyspenning. Paris : Beauchesne, 1974. S. 624 – 626.
- ↑ a b c d Mauropus, Ioannes. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 309.
- ↑ a b John Mauropous In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e MAUROPOUS, JOHN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1319. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f IOANN MAVROPOD. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. XXIV. IOANN VOIN – IOANNA BOGOSLOVA OTKROVENIJE. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. . Dostupné online. ISBN 978-5-89572-044-8. S. 434 – 435.
- ↑ a b Napr. v KOUTLOUMOUSIANOS, Bartholomaios. Hōrologion to mega, diorthōthen kai eis tria merē diairethen hupo B. Koutloumousianou. Ekd. nea. Ekd. 4ē. Venetia : , 1884. Dostupné online. S. 277. (po novogrécky (po 1453))
- ↑ a b c Το μεγα ωρολογιον: περιεχον απασαν την ανηκουσαν αυτω ακολουθιαν κατα την ταξιν της Ανατολικης Εκκλησιας : συμφωνον προς την εκδοσιν των Πατριαρχειων του 1900 και με προσθηκην των αντιφωνων ολων των Δεσποτικων και Θεομητορικων. : Εκδοτικα Καταστηματα Ατλαντιδος, 1900. Dostupné online. S. 258. (po novogrécky (po 1453))
- ↑ Bulletin de la Société historique et ethnologique de la Grèce. En Athinais : Hē Hetaireia, 1883. Dostupné online. S. 176. (el, la)
- ↑ ENGELMANN, Wilhelm. Bibliotheca scriptorum classicorum: Abt. Scriptores Graeci. Leipzig : W. Engelmann, 1880. Dostupné online. S. 462. (la, de)
- ↑ Geschichte der griechischen Litteratur, von der frühesten mythischen Zeit bis zur Einnahme Constantinopels durch die Türken; von M.S. Friedr. Schoell, ... Nach der zweiten Auflage aus dem Französischen übersetzt, ... von J. Franz J. Schwarze, ... Erster online. prof. Aleksandr Pavlovič Lopuchin, cit. 2021-04-10. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Sviatok troch svätých byzantských hierarchov online. rusyn.sk, cit. 2021-04-11. Odkazuje na Mgr. Antonín Čížek: Synaxár. Životy svätých, Prešov 1998, s. 172. Dostupné online.
- ↑ GÁBOR, Stanislav. 30. január – Sviatok Troch svätiteľov online. Bratislava: Bratislavská eparchia, 2021-01-29, cit. 2021-04-11. Podľa J. Katrij: Piznaj svij obrjad. Dostupné online.
Ďalšia literatúraupraviť | upraviť zdroj
- KARPOZILOS, Apostolos D. The letters of Ioannes Mauropous, Metropolitan of Euchaita. Thessaloniki : Association for Byzantine Research, 1990. 280 s. Dostupné online. (el, en)
- MAUROPOUS, JOHN. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 262. (po anglicky)
- JEAN MAUROPOUS ou MAVROPODE. In: Dictionnaire d'histoire et de géographie ecclésiastiques. Ed. R. Aubert. Tome 27. JEAN E... - JONNART. Paris : Letouzey et Ané, 2000. ISBN 2-7063-0210-0. S. 279.
- JEAN MAUROPOUS. In: Dictionnaire de Spiritualité. Tome 8. Jacob - Kyspenning. Paris : Beauchesne, 1974. Autor hesla: Daniel Stiernon. S. 624 – 626. v hesle sa rozsiahlejšie venujú Mauropodovým dielam a heslo obsahuje tiež odkazy na početné práce o nich vo francúzštine
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk