A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ictineo I | |
---|---|
Ictineo I, replika ponorky v Museu Marítim v Barcelone | |
Základná charakteristika | |
Štát | Španielsko |
Druh | |
Dátum spustenia na vodu | 28. jún 1859 |
Dĺžka | 7 m |
Výška | 2,5 m |
Posádka | max.6 |
Pohon a pohyb | |
Maximálny ponor | 20 (50) m |
Maximálna doba ponoru | 2 až 4 hodiny |
Ictineo I bola prvá ponorka španielskeho vynálezcu Narcísa Monturiola, skonštruovaná v rokoch 1858–1859. Bola predchodcom svojho vyspelejšieho nasledovníka, ponorky označovanej ako Ictineo II.
Myšlienka a vývoj
V španielskom meste Cadaqués, kde Monturiol v tom čase žil, často dochádzalo k nehodám a úmrtiam zberačov koralov. To mu vnuklo nápad na loď, ktorá by sa dokázala pohybovať pod vodou a umožnila tak koraly zbierať bezpečne, bez obetí na životoch. Roky tento nápad považoval len za teoretický, hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na podobnú konštrukciu. O pokuse previesť svoju myšlienku do praxe ho údajne presvedčil neznámy priateľ.[1]
Monturiol v septembri roku 1857 odcestoval do Barcelony, kde založil Monturiol, Font, Altadill y Cia, prvú komerčnú spoločnosť v Španielsku zameranú na podmorskú navigáciu, s kapitálom 10 000 španielskych pesiet. V roku 1858 predložil svoj projekt odbornej verejnosti v podobe článku pod názvom „Ictineo alebo loď-ryba“.
Konštrukcia
Svoju loď pomenoval Ictineo (z gréckeho ichthis - ryba a naus - loď). Podobne pristupoval i k jej konštrukcii: Ponorka sa podobala na rybu (ktorej tvar považoval pre pohyb vo vode za ideálny), s lodnou skrutkou a kormidlom vzadu. Keďže však tvar ideálne odolávajúci stúpajúcemu tlaku vody pri ponore bola guľa, Monturiolova ponorka sa skladala z dvoch častí. Vnútorná časť s posádkou mala vodotesný guľovitý tvar (upravený na elipsoid), zatiaľčo vonkajší plášť bol tvarovaný do podoby rybieho tela a nebol utesnený. V medzipriestore bola uložená záťaž.[1]
Vnútornú guľovitú časť chcel Monturiol pôvodne vyrobiť z kovu, no finančná náročnosť takejto konštrukcie ho odradila. Nakoniec bola vytvorená z dreva olivovníka spevneného dubovými okružami, a pokrytého 2 mm medeným plechom. Bola 4 metre dlhá, 2 metre vysoká a 1 meter široká a podľa Monturiola mala vydržať ponor do hĺbky 500 metrov (z bezpečnostných dôvodov ale počítal s maximálnym ponorom do 50 metrov).[1]
Vonkajšia aerodynamická časť bola 7 metrov dlhá a 2,5 metra vysoká.
Ponorka mala výtlak 10 ton. Na bočných, prednej a hornej časti bolo niekoľko "okien" z hrubého skla kónického tvaru, ktoré tlak vody vďaka tomu tlačil na svoje miesto a zamedzoval tak prenikaniu vody. K ďalšej výbave patrili 4 balastné záťažové nádrže medzi oboma trupmi, ovládané zvnútra (ventily na vpustenie vody a pumpy na jej vypudenie). Plavidlo malo dokonca i núdzový systém, ktorý umožnil ponorke vynorenie i pri kompletnom zlyhaní regulácie záťaže: tvorili ho dve závažia upevnené zvonka na trup, ktoré sa dali v prípade potreby odhodiť. Ďalšiu záťaž umiestnil Monturiol priamo do ponorky na pozdĺžnu kovovú koľajnicu, čo umožňovalo jej presun v prípade zmeny vyváženia.[1]
Ako pohon slúžila lodná skrutka poháňaná ručne kľukovým hriadeľom.
Monturiol tiež doplnil systém filtrácie vzduchu na báze reakcie CO2 s hydroxidom vápenatým. Pokúsil sa i o priame vytváranie kyslíka, no neúspešne: jeho systém totiž produkoval ako vedľajší produkt kyselinu sírovú. Ako vnútorné osvetlenie bola použitá jednoduchá sviečka.[1]
Prvá plavba
Prvá plavba sa konala v Barcelonskom prístave, 28. júna 1859. Bohužiaľ už pri prvej plavbe došlo k nehode. Ponorka narazila do trosiek pod hladinou tak nešťastne, že došlo k vážnemu poškodeniu jej základných častí. Ich kompletná oprava by bola príliš nákladná, preto ju Monturiol realizoval iba provizórne a obmedzil tak maximálny ponor na 20 metrov.[1]
Prevádzka
Koncom leta roku 1859 Monturiol so svojimi dvomi spoločníkmi s ponorkou uskutočnil viac ako 20 testovacích ponorení. Postupne zvyšoval hĺbku ponoru až na 20 metrov a v tejto hĺbke bez akéhokoľvek spojenia s hladinou vydržal až 2 hodiny (s použitím "filtra" až 4 hodiny). Ukázalo sa, že Ictineo je veľmi dobre ovládateľný, no sklamaním bola rýchlosť plavidla, pohybujúceho sa iba s použitím ľudskej sily.[1]
Ictineo bol pravdepodobne zničený v januári 1862, keď doň v prístave, kde dokoval, narazila nákladná loď.[1] Celkovo absolvovala ponorka cca 50 ponorov. Jej nástupcom bola značne vylepšená verzia menom Ictineo II.
Súčasnosť
Replika ponorky Ictineo I stojí dnes v záhrade Lodného múzea v Barcelone.
Referencie a zdroje
- STEWART, Matthew. Monturiol’s Dream: The Extraordinary Story of the Submarine Inventor Who Wanted to Save the World. New York : Pantheon Books, 2003. ISBN 1-86197-470-1. (anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk