A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nautilus | |
---|---|
Prierezový model v pôvodnej veľkosti v Cité de la mer, Cherbourg, Francúzsko | |
Základná charakteristika | |
Štát | Francúzsko |
Druh | |
Staviteľ | Perrier, Rouen |
Dĺžka | 6,48 m |
Šírka | 1,93 m |
Výška | ponor 1,2 m |
Tonáž nad hladinou | 19 t |
Posádka | 3 – 4 muži |
Hlavná výzbroj | mína (torpédo) |
Pohon a pohyb | |
Pohon | ľudská sila, na hladine plachta |
Maximálny ponor | 8 m |
Maximálna doba ponoru | až 6 hodín |
Maximálna rýchlosť | 2 uzlov |
Nautilus je často považovaný za prvú prakticky použiteľnú ponorku, hoci existujú záznamy o jeho funkčných predchodcoch (ponorka Cornelia Drebbela z roku 1620 a Turtle z roku 1775).[1]
Nautilus bol navrhnutý v období rokov 1793 až 1797 americkým vynálezcom Robertom Fultonom, ktorý v tom čase žil vo Francúzsku. Fulton správne odhadol, že tu so svojim vynálezom bude mať najväčšie šance, a ponúkol ho Francúzom ako zbraň proti Britskému loďstvu. Tí ho spočiatku odmietli, no vynálezca sa nevzdával a nakoniec sa mu podarilo Direktórium, ktoré v tom čase v krajine vládlo, presvedčiť. Projekt bol schválený prvým konzulom Napoleonom Bonaparte a bola objednaná jedna experimentálna loď.[1][2]
Konštrukcia
Fulton postavil svoj prvý „Nautilus“ v Perrierových lodeniciach v meste Rouen. Ponorka mala prúdnicový trup dlhý cca 6,5 m, tvorený železnou kostrou pokrytou medenými plechmi. Pohon pod hladinou zabezpečovala štvorlistá lodná skrutka, ktorej hriadeľom otáčala ručne posádka, tvorená tromi mužmi. Pri plavbe na hladine mohli muži rozvinúť dômyselnú skladaciu plachtu.[3] Ako vyrovnávacia nádrž slúžil dutý kýl, ktorý sa pri ponorení napúšťal vodou. Uhol ponoru sa riadil horizontálnym kormidlom v prednej časti, zmena smeru vertikálnym kormidlom umiestneným vzadu pod lodnou skrutkou. Výhľad umožňovala malá zasklená vežička, umiestnená v prednej tretine trupu. Vzduch do ponorky bolo možné privádzať vodotesnou koženou trubicou.
Originálny bol i spôsob útoku na nepriateľské plavidlo. Ponorka sa nepozorovane pod hladinou priblížila k lodi a na na jej trup pripevnila kovové „očko“. Cez očko bolo prevlečené lano s jedným koncom pripevneným k ponorke, druhým k míne. Následne ponorka mínu uvoľnila, začala sa vzďaľovať od svojej obete a zároveň priťahovať mínu k lodi. Tá následne pri kontakte s jej trupom vybuchla. Bola to teda akási prvá primitívna verzia samonavádzacieho torpéda. Mína mala cylindrický tvar, obsahovala 4,5 až 90 kg pušného prachu a odpaľovaná bola primitívnou nárazovou rozbuškou.[1][3]
Testy
„Nautilus“ absolvoval svoju prvú plavbu na rieke Seina v blízkosti mesta Rouen, 29. júla 1800. Pretože riečne prúdy bránili niektorým testom, ponorka bola prevezená do prístavu Le Havre. Fulton testoval vplyv osvetlenia na spotrebu kyslíka a rýchlosť ponorky a po testoch urobil niekoľko konštrukčných úprav.[1]
Fultonovi priatelia Gaspard Monge a Pierre-Simon Laplace mu zariadili rozhovor s Napoleonom, no bez zjavnej odozvy. Podarilo sa im však presvedčiť ministra námorníctva, aby vymenoval vedeckú komisiu zloženú z Volneyho, Mongea a Laplacea, ktorá mala zhodnotiť možnosti ponorky.
3. júla 1801 v Le Havre sa Fulton so svojim upraveným Nautilom ponoril do hĺbky 7,6 metra a zostal v nej hodinu s tromi mužmi a dvomi horiacimi sviečkami. Pridaním medeného „zásobníka“, obsahujúceho 5,7 m³ vzduchu predĺžil čas pobytu pod vodou na 4 a pol hodiny. Jedno z vylepšení – umiestnenie skleneného priezoru hrubého takmer 12 cm do kopule – umožnilo ponorke počas dňa zaobísť sa bez dodatočného osvetlenia sviečkami. Na povrchu dosiahol Nautilus rýchlosť 2 uzly, ponorený prekonal 400 metrov za 7 minút. Zároveň Fulton zistil, že kompas rovnako dobre funguje na hladine i pod ňou.[1][2]
12. septembra 1801 absolvoval Fulton s posádkou troch mužov 113 km plavbu z prístavu Le Havre do Cap de la Hogue. Trvala 5 dní a počas nej sa pokúsil nepozorovane priblížiť k dvom britským brigám, ktoré však odplávali, skôr ako sa na ne mohol pokúsiť zaútočiť.[2]
Prvá skúška míny zničila 12-metrovú šalupu, poskytnutú admiralitou. Fulton sa domnieval, že jeho míny sa budú dať použiť nielen ako ponorková zbraň, ale môžu byť unášané prúdom do prístavov a ústí a spôsobovať necielenú deštrukciu nepriateľských plavidiel. Komisia na základe tohto úspešného testu odporučila stavbu dvoch väčších ponoriek, dlhých 11 a širokých 3,7 metra, s posádkou ôsmich mužov a zásobou vzduchu na 8 hodín pod vodou.
V septembri prejavil Napoleon záujem ponorku osobne vidieť, ale čakalo ho sklamanie: ponorka značne netesnila, pretože Fulton ju po konci testov čiastočne demontoval. Táto osobná skúsenosť ho utvrdila v názore – napriek početným správam hodnoverných svedkov o jej účinnosti – že Fulton je podvodník a šarlatán.[1]
Plánované druhé plavidlo
O Fultona a jeho návrhy prejavili záujem Briti, aj keď vedeli, že Francúzi ich realizovať odmietli. Ich cieľom bolo mať túto potenciálne nebezpečnú technológiu pod kontrolou – preto mu ponúkli 800£ a pozvali ho do Anglicka, aby pre nich skonštruoval druhý Nautilus. Po príchode však smerovali jeho pozornosť na projekt jeho míny (ktorú on nazýval "carcass"), s ktorou sa mu podarilo v októbri 1805 vyhodiť do povetria 300tonovú brigu Dorothea. Po víťazstve pri Traflagare už jeho práca nebola pre Britov rizikom a ďalšia spolupráca na projekte bola z ich strany ukončená.
V októbri 1806 Fulton odišiel do USA. Plány svojej druhej ponorky nechal u amerického konzula v Londýne. Nikdy o ne nepožiadal a nikdy sa už o práci na Nautilovi nezmienil. Plány tak zostali zabudnuté a objavené a publikované boli až v roku 1920.
Podľa nich bol jeho Britský Nautilus plánovaný ako 11 metrov dlhá a 3 metre široká ponorka s posádkou šiestich mužov a zásobami na 20 dní na mori. Na palube lode bolo umiestnených 30 mín. Plavidlo na hladine imitovalo klasickú šalupu so sťažňom a plachtami, ktoré sa pre ponorením dali zložiť. Mala dvojlistovú lodnú skrutku poháňanú ručne, ktorá sa dala pri plavbe na hladine vytiahnuť z vody (aby sa znížil odpor). Do ponoreného plavidla prúdil vzduch cez dvojicu aerodynamických ventilačných trubíc, svetlo do ponorky prenikalo priezormi vežičky. Návrh však zostal iba na papieri.[1]
Odporúčaná literatúra
- William Barclay Parsons: Robert Fulton and the submarine. Vydané v roku 1922, Columbia University Press. (Celá publikácia on-line, v angl.jazyku)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nautilus (1800 submarine) na anglickej Wikipédii.
Referencie
- ↑ a b c d e f g BURGESS, Robert Forrest. Ships Beneath the Sea. : McGraw-Hill, 1975. ISBN 9780070089587. (po anglicky)
- ↑ a b c CHANT, Chris. : REBO Productions CZ, 2009. ISBN 978-80-255-0073-6. Kapitola Nautilus (1801), s. 34-35. (český preklad)
- ↑ a b NOVÁK, Jan. Dramatické zrození ponorek. 21.století Speciál, september 2005.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nautilus (ponorka, 1800)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk