A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján zo Salisbury (ang. John of Salisbury), (* okolo 1115 – † 25. október 1180, Chartres, Francúzsko) bol anglický diplomat, právnik a scholastický filozof, tajomník biskupa Tomáša Becketa. Mnohí ho pokladajú za zakladateľa stredovekej politickej filozofie.
Život
Narodil sa v blízkosti mesta Salisbury, asi v nemajetnej rodine. Okolo roku 1136 začal študovať v Paríži, kde medzi jeho učiteľmi bol i Thierry z Chartres a Pierre Abélard. Po ukončení štúdia teológie v roku 1147 bol vysvätený na kňaza, strávil nejakú dobu na pápežskom dvore v Ríme a v roku 1159 napísal, že „už desaťkrát prekročil Alpy“, pravdepodobne tiež v službách svojho priateľa, prvého anglického pápeža Hadriána IV. († 1159)[1]
S odporučením Bernarda z Clairvaux vstúpil do služieb arcibiskupa z Canterbury ako právnik a sekretár. Vo funkcii pokračoval i za nového arcibiskupa Tomáša Becketa, ale z neznámych dôvodov sa dostal do konfliktu s kráľom Henrichom II. a ešte skôr než Becket odišiel do exilu do Francúzska, kde žil u svojho priateľa, opáta v Reims. Vrátil sa až v roku 1170 v čele posolstva, ktoré dohodlo Becketov návrat. Pravdepodobne nebol očitým svedkom Becketovho zavraždenia. Od roku 1174 bol pokladníkom biskupa v Exeteri a v roku 1176 bol zvolený biskupom vo francúzskom Chartres, kde o štyri roky neskôr zomrel.[2]
Myslenie a dielo
Ján zo Salisbury bol horlivý čitateľ antickej literatúry, z ktorej rád čerpal svoje príklady. Možnosti ľudského poznania posudzuje s miernou skepsou, odsudzuje snahy o úplnú istotu, ktorú nie je možné v pozemských veciach dosiahnuť. Preto je potrebné uspokojiť sa s pravdepodobnými súdmi a podľa nich tiež konať. V dobovom spore o univerzálie (pozri nominalizmus) zastával stredovú pozíciu Aristotela, že univerzálie sú pojmy pre všeobecné skutočnosti. Vo svojich raných spisoch hájil latinské literárne a filozofické vzdelávanie (trívium), ktoré môže človeka vybaviť zásobou vzorov konania, a neprial príliš subtilným logickým špekuláciám. V spise Metalogicus kritizuje súdobých učiteľov, ktorí sa uspokojujú s Boethiusovými spismi o logike, a vyžaduje, aby sa učilo podľa celého Aristotelovho Organon.[2]
Policraticus
Vo svojom najznámejšom spise Policraticus (1159) píše o úlohe panovníka, o jeho povinnostiach a o ľudskom šťastí. Spoločnosť a štát chápe ako organický celok v troch vrstvách. Prvú tvorí panovník ako hlava, sudcovia a senát ako oči a ústa, a cirkev ako duša. Tí musia byť vzdelaní a riadiť sa dobrým svedomím. Do druhej patria vojaci a úradníci ako ruky. Tých je však veľa a nemožno predpokladať, že by všetci boli cnostní; musia sa teda motivovať odmenami a trestami, panovník je však zodpovedný za ich vzdelávanie. Do tretej vrstvy patria sedliaci, remeselníci a obchodníci ako nohy spoločnosti; prvé dve vrstvy tu sú kvôli nim a majú sa starať o ich pozemské i večné blaho.[2]
Šťastie človeka je dvoje: pozemské a večné. Pozemské šťastie je síce obmedzené, ale napriek tomu cenné samo o sebe a človek ho má sledovať s nasadením svojich schopností. Vzťah medzi štátom a církvou je daný tým, že každý má iné úlohy a poslanie. Panovník nie je nadriadený cirkvi a cirkev nie je nadriadená panovníkovi, ale pretože úlohou cirkvi je starať sa o večný život je jej poslanie vyššie a vznešenejšie.
Zo svojich bohatých skúseností so životom na panovníckych dvoroch Ján ze Salisbury kritizuje obvyklých nemravníkov a kladie zvláštny dôraz na právo, ktoré panovník síce vyhlasuje, je však pritom viazaný povinnosťou nerušiť prirodzený zákon a raz vyhlásenému právu sám tiež podlieha. Podľa amerického historika práva H. J. Bermana je to prvá európska politická teória.[3]
Ostatné diela
Napísal knihu o Remešskom koncile (1148 – 1152), ktorého sa zúčastnil ako pápežský vyslanec, ďalej životopis Anselma z Canterbury a životopis Tomáša Becketa (Vita sancti Thomae), ktoré mali slúžiť pre ich vyhlásenie za svätých. Zachovala sa aj jeho rozsiahla korešpondencia.
„ | Boh potrestá každého tyrana, ale niekedy k tomu používa i človeka s mečom. | “ |
– Policraticus VIII.21. |
Referencie
- ↑ J. of Salisbury, Metalogicus III., prolog.
- ↑ a b c K. Guilfoy, heslo John of Salisbury ve Stanford encyclopedia of Philosophy.
- ↑ H. J. Berman, Law and revolution I. Cambridge 1983.
Pozri aj
Externé odkazy
- K. Guilfoy, heslo John of Salisbury ve Stanford Encyclopedia of Philosophy
- Heslo J. of Salisbury v Catholic encyclopedia
- J. of Salisbury, Policraticus IV. – rozdiel medzi kniežaťom a tyranom Archivované 2008-06-09 na Wayback Machine
- Policraticus VI.24. Archivované 2008-05-14 na Wayback Machine
- J. von Salisbury v BBKL, životopis a bibliografia
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan ze Salisbury na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk