A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jan Kotěra | |
český architekt, teoretik architektúry a urbanista | |
Narodenie | 18. december 1871 Brno, Česko |
---|---|
Úmrtie | 1. apríl 1923 (51 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Jan Kotěra |
Jan Kotěra (* 18. december 1871, Brno - † 1. apríl 1923, Praha) bol český architekt, teoretik architektúry a urbanista.
Životopis
Narodil sa v Brne rodičom Antonínovi a Márii Kotěrovcom (pôvodom Nemka) ako najmladší syn.
Preslávil sa ako architekt, teoretik architektúry a urbanista, no známy bol aj ako návrhár nábytku a maliar. Navštevoval nemecké školy v Ústí nad Labem, neskôr na štátnej priemyselnej škole, konkrétne Odborná škola staviteľská v Plzni. Po absolvovaní maturitnej skúšky v roku 1890 sa presťahoval do Prahy.
Práve v tomto meste prišiel prvý dôležitý medzník jeho života. Praxoval totiž v jednej projekčnej kancelárii, kde si ho všimli ako talentovaného mladého muža a zabezpečili mu ďalšie štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Zoznámil sa tu s viacerými významnými ľuďmi. Už na prvých hodinách štúdia totiž Otto Wagner otvoril svojim poslucháčom nové obzory pomocou používania starých ozdobných foriem, ktoré mali „bojovať“ proti klasicizmu. Dôležité však je, že Kotěra si z toho spravil vlastný štýl, ktorý bol ovplyvnený nielen wagnerovským modernizmom, ale aj taliansky orientovaným klasicizmom. si čo malo za následok, že v roku 1897 získal prestížne ocenenie – Rímsku cenu, ktorá bola spojená so štipendijným pobytom v Pallazo Venezia v Ríme. Pobyt pre Kotěru znamenal mesiace cestovania po Taliansku a tým pochopiteľne zbieranie skúseností a inšpirácii. Tieto uplatnill v budúcnosti, pretože po návrate z Talianska, kde boli mimochodom ukončené jeho študentské roky, nastúpil na špeciálnu školu dekoratívnej architektúry pražskej umeleckopriemyselnej školy na miesto Friedricha Ohmanna, ktorý tu vyučoval.
V roku 1899 si v Prahe zariadil byt a oženil sa tu s Bertou Tráznikovou. Súčasne v tomto roku začína prvú významnú realizáciu, ktorou bola stavba Peterkovho domu v Prahe. O 11 rokov neskôr, teda v roku 1910 bol vymenovaný za profesora novovytvorenej špeciálnej školy architektúry na Akadémii výtvarných umení. Zároveň pôsobil v spolku výtvarných umelcov Mánes a ako redaktor časopisu Volné směry. Organizoval veľké množstvo výstav a za svoj život absolvoval niekoľko ciest do zahraničia, ako napr.: do Paríža, Holandska, Belgicka a Nemecka. Po dlhšej chorobe zomrel 17. apríla 1923 v Prahe.
Tvorba
Jeho študentské roky ovplyvnené Wagnerom je možné zhliadnuť z Urbánkovho domu v Prahe, odkiaľ použil Wagnerovu fasádnu schému, ktorú si prerobil po svojom. Postupné stenčovanie stien dômyselne doplnil vystupňovaním vertikálnych a horizontálnych prvkov. Jeho prvou samostatnou prácou po návrte do Prahy bolo priečelie Peterkoveho domu na Václavskom námestí. Tu dospel k vlastnému výrazu a vymanil sa od naučených schémat, aj napriek tomu, že pri tejto práci sa vyskytol pod veľkým tlakom zo strany kritikov z Voľného smeru, ktorí ho už vopred označovali na záchrancu českej architektúry a kládli na jeho prvé dielo prehnané nároky.
Táto jeho prvotina však nepriniesla žiadne ďalšie zákazky, nakoľko sa od roku 1900 zaujímal štúdiami sakrálnej, teda svätskej architektúry. Zhotovil pár návrhov na prestavbu kostolíka sv. Jiří v Doubravce pri Plzni, ktorý však bol kritikmi zkritizovaný pod čiernu zem. V roku 1902 navrhol drevený pavilón na úpätí Kinského záhrady pod Petřínom pre spolok výtvarných umelcov Mánes, ktoré ho bol, ako sme spomínali vyššie, Kotěra členom. Pavilón mal slúžiť iba na výstavu plastík od Augusta Rodina, nakoniec však pretrval až do roku 1917, kedy bol odstránený. V roku 1902 vyprojektoval aj niekoľko domov. V Prahe – Strašniciach to je Trmalova vila, ktorá nesie mnoho folklórnych motívov. Dominantným priestorom je hala anglického typu, z ktorej sa vchádza do kuchyne, jedálne a salónu. Naopak prestavba Máchovho domu v Bechyni je oveľa viac impresívnejšia. Stavba má viac vyváženejšie proporcie a je originálna dynamickým motívom nosných stien. Veľkou zákazkou bola stavba okresného domu v Hradci Králové na konci roku 1902. Stavba leží na nábreží rieky Labe v páse mestských hradieb. Okrem toho Kotěra navrhol aj vnútorné zariadenie kaviarne a reštaurácie.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jan Kotěra
Externé odkazy
- Jan Kotěra na archiweb.cz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk