A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jantár | |
C₁₂H₂₀O | |
Zoznam minerálov Jantár na mindat.org Jantár na Commons | |
Jantár je mineralizovaný zvyšok treťohornej živice ihličnatých stromov, tvoriaci amorfnú minerálnu masu.
Názov jantár (amber) pochádza z perzštiny. Starí Gréci jantár označovali elektron, pretože pri trení o kožu vyvíja statickú elektrinu. Niekedy označovaný ako „slzy mora“ alebo „dar slnka“.
Charakteristika
Chemicky ho tvorí 76 — 81 % uhlíka, 10 — 10,5 % vodíka; 7,5 — 13,0% kyslíka a menšie množstvo (desatiny percent) dusíka a síry.[1] Priemerné chemické zloženie jantáru bolo určené ako C12H20O, resp. C5H8 - čiže patrí medzi terpény[2]. Hustota sa pohybuje okolo 1,05 až 1,10 g.cm³.[3]
Jantár má žltú, hnedožltú až hnedú farbu, ale možno nájsť aj odrody celkom priehľadné, červené, kávové aj biele. Je mäkký - tvrdosť 2 - 2,5 na Mohsovej stupnici tvrdosti[3]. Lom je lastúrnatý. Lesk je mastný až polosklenný. Pri zohrievaní sa topí v rozmedzí teplôt 300 - 340 °C. Bez prístupu vzduchu je od 140 °C plastický[1]. Jantár je teplý na dotyk a pri trení produkuje negatívny elektrický náboj. Niekedy je v ňom možné nájsť fosilizované zvyšky rastlín alebo hmyzu.
Predávaný jantár je pomerne často falzifikát. Umelý jantár sa často vyrába z živice stromov kauri (Agathis australis), kopálu, ambroidu (jantár zlisovaný za vysokých teplôt), skla alebo plastov. Od napodobenín možno pravý jantár odlíšiť vďaka jeho nižšej hustote, zápachu ihličnatých stromov a faktu, že pri skúške v plameni horí[2].
Vznik
Jantár vzniká fosilizáciou živice niektorých ihličnatých stromov. Dochádza pri tom ku kondenzácii živičných kyselín a terpénov. Ďalším významným procesom je oxidácia, ku ktorej dochádzalo v pôde a tiež po následnom prekrytí pobrežnými sedimentmi, ktoré mali za následok vznik slabo kyslého prostredia[1]. Európsky jantár vznikal v oligocéne (pred asi 23-33 miliónmi rokov) prevažne zo živice ihličnanov druhu Pinis succinifera, avšak existuje viac druhov rastlín, z ktorých jantár vznikal.
Výskyt
Morský jantár sa vyskytuje v rozsypoch plážových sedimentov (napr. na brehoch Baltského mora). Niekedy je ťažený zo štrkov napr. v Mjanmarsku a na Sicílii. Najstarší jantár pochádza z karbónskych rastlín. Známe sú nálezy jurského aj kriedového jantáru.
Použitie
Už od doby bronzovej sa používal na výrobu šperkov, najmä ako korálky alebo vyrezávané predmety[2].
Jedným z najvýznamnejších diel z jantáru bola Jantárová komnata, miestnosť obložená nádhernými umelecky spracovanými jantárovými blokmi v Petrohradskom cárskom paláci, ktorú ruskému cárovi daroval pruský kráľ. V priebehu 2. svetovej vojny nemecké okupačné vojská Jantárovú komnatu rozobrali a odviezli na neznáme miesto. Dodnes sa po tejto kultúrnej pamiatke bezvýsledne pátra.
Ďalší význam jantáru je paleontologický. V hmote jantárových nálezov sú veľmi často perfektne zachované telá treťohorného hmyzu, peľ vtedajších rastlín a ďalšie artefakty.
Lokality
Hlavné náleziská jantáru sa nachádzaju na brehoch Baltského mora, hlavne v Kaliningradskej oblasti Ruska, kde sa ťaží pri meste Primorsk (ložisko Paľmnikenskoje). Známy je tiež z ílovito-piesčitých sedimentov oligocénneho veku v oblasti Kyjeva a rieky Pripiať.
Referencie
- ↑ a b c Sakvevič, S. S. Jantar, Boľšaja sovietska enciklopedia . bse.sci-lib.com, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c Manutchehr-Danai, M., 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin Heidelberg, s. 23
- ↑ a b Licker, M. D. (Editor), 2003, McGraw-Hill dictionary of geology and mineralogy. 2nd. ed. McGraw-Hill, New York, s. 13
Iné projekty
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk