A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karbón | |||
---|---|---|---|
Zaradenie | |||
Perióda paleozoika | |||
Časové rozpätie karbónu (v miliónoch rokov) | |||
Začiatok | 359,2 (± 2,5) | ||
Koniec | 299 (± 0,8) | ||
Trvanie | 60,2 | ||
Charakteristika atmosféry karbónu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
Priemerný obsah kyslíka | 32,5 obj. % (163 % oproti dnešku) | ||
Priemerná koncentrácia CO2 | 800 ppm (3-násobok oproti dnešku) | ||
Priemerná teplota | 14 °C (rovnaká ako dnešok) | ||
| |||
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).
Začiatok karbónu bol pred 359 miliónmi rokov. Koniec karbónu je umiestňovaný 299 miliónov rokov do minulosti. Jeho spodná hranica je vymedzená nástupom druhu Siphonodella sulcata, čo je drobný konodont (Conodonta). Stratotyp spodnej hranice je v južnom Francúzsku západne od Montpellieru na kopci La Serre v Montagne Noire. Horná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená aj výskytom konodontov.
Na Slovensku v tom čase bolo more, iba zhruba na Zemplíne súš.
Delenia
Delenie karbónu sa stále vyvíja, vo všeobecnosti sa delí na starší alebo spodný karbón a mladší alebo vrchný karbón, pričom uvažovaná hranica je stále vecou diskusií a dohadov. V medzinárodnom stratigrafickom delení sa spodný karbón nazýva mississip a vrchný karbón pensylván (pennsylvan). V Európe sa používali aj iné pomenovania, spodný karbón sa nazýval dinant a vrchný karbón silés. Aj stupne karbónu sú pomenované v jednotlivých oblastiach rôzne. V strednej a západnej Európe sú to turén, visén, namúr, vestfál a stefan (od najstaršieho). Vo východnej Európe to sú turén, visén, serpuchov, baškir, moskov, kasimov a gžel (od najstaršieho). V Severnej Amerike to sú kinderhook, osage, meramec, chester, morrow, atoka, des moines, missouri a virgil.
Napriek tomu, že má karbón svoje najvýraznejšie stratotypy vo Francúzsku, Kazachstane a Spojených štátoch, prvýkrát bol opísaný v roku 1822 v Spojenom kráľovstve, kde aj dostal meno podľa veľkého množstva čierneho uhlia, ktoré sa nachádzalo v karbónskych horninách.
Paleogeografické pomery
Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu (variské vrásnenie), ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Variský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod.
Paleoklimatické pomery
Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany.
Flóra
V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, pravdepodobne až 30 m stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky (Equisetophyta, napr. Calamites), plavúne (Lycopodiophyta, napr. Lepidodendron a Stigmaria), paprade (Polypodiophyta napr. Megaphyton) ale aj kordaitorasty (Cordaitophyta). Na južnej pologuli v Gondwane bol typický rod Glossopteris (z oddelenia Lyginodendrophyta). Búrlivá fotosytéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes.
Fauna
V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavujú plazy (Reptilia) a neskôr aj cicavcovité plazy (Synapsida).
Počas karbónu vymreli panciernaté ryby.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbón.
Externé odkazy
- International Commission on Stratigraphy
- International Commission on Stratigraphy
- Univerzita Palackého v Olomouci Archivované 2007-05-14 na Wayback Machine
- databáza GeoWhen
Karbón | ||||||
Mississip | Pensylván | |||||
Turnén | Visén | Serpuchov | Baškir | Moskov | Kasimov | Gžel |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk