A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Paleogén | |||
---|---|---|---|
Zaradenie | |||
Perióda kenozoika | |||
Časové rozpätie paleogénu (v miliónoch rokov) | |||
Začiatok | 65,5 (± 0,3) | ||
Koniec | 23,03 (± 0,05) | ||
Trvanie | 42,47 | ||
Charakteristika atmosféry paleogénu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
Priemerný obsah kyslíka | 26 obj. % (130 % oproti dnešku) | ||
Priemerná koncentrácia CO2 | 500 ppm (2-násobok oproti dnešku) | ||
Priemerná teplota | 18 °C (4 °C nad dneškom) | ||
| |||
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Paleogén (iný názov: staršie treťohory; z gr. dávnozrodený) je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Je prvým útvarom terciéru.
Názov zaviedol r. 1865 Moritz Hörnes.
Členenie
Klasickou oblasťou paleogénu je Anglo-parížska panva (najmä okolie Paríža), podľa ktorej sa určilo aj rozdelenie paleogénu na tri oddelenia (od najmladšieho po najstarší):
Paleocén sa začína definitívnym vymretím globotrunkán a nástupom globigerín a globorotálií. Vrchnou hranicou je v karpatskom delení stupeň eger, ktorého časť sa prelína so začiatkom neogénu (miocénu)[1].
Paleogeografia
Pre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. V eocéne došlo k oddeleniu Indickej platne od Afriky.
Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátov, evaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íl s množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.
V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovej sedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pri čom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblasti Piemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panve a na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).
Život
Fauna
Zo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15 cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce – radiolaria, solitérne koraly, machovky a článkonožce (lastúrničky, kôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikov, ulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali.
Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce[2], objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.
Flóra
Rozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕby, jelše, brezy, topole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.
Referencie
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 247
- ↑ http://www.geology.cz prístup 23.8.2008
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému paleogén.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk