A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kaučuk je polymérový materiál prírodného alebo syntetického pôvodu, vyznačujúce sa veľkou pružnosťou, teda schopnosťou sa účinkom vonkajšej sily výrazne deformovať a potom opäť zaujať pôvodný tvar. Je to teda tzv. elastomér. Kaučuky sú základnou surovinou pre výrobu gúm. Guma vzniká z kaučuku vulkanizáciou, čo je teplom alebo katalyzátorom (urýchľovač) podporovaná reakcia vulkanizačného činidla (napr. síry alebo sírnych zlúčenín). Tá vedie k vzniku disulfidických mostíkov medzi makromolekulami gumy a k tvorbe riedkej trojrozmernej polymérnej siete. Čím dlhšie vulkanizácia prebieha, tým viac mostíkov vzniká a tým je výsledná guma tvrdšia. Vulkanizáciou sa zvyčajne zásadne zlepšia vlastnosti kaučuku, napríklad pevnosť v ťahu, vratnosť deformácie, štruktúrna pevnosť, odolnosť a rozpustnosť.
Prírodný kaučuk
Z chemického hľadiska ide o cis -1,4-polyizoprén. Z tropického stromu kaučukovníka brazílskeho sa narezávaním jeho kôry získava surový kaučuk (latex). Ten sa upravuje zrážaním napr. kyselinou mravčou, perie vodou a vysuší na materiál zvaný krepa. Jeho ďalšími úpravami (prídavkom plnív, ďalších aditív a vulkanizáciou) sa vyrába guma.
Syntetické kaučuky
Vyrába sa polymerizáciou alebo kopolymeráciou niektorých nenasýtených uhľovodíkov, môže mať rôzne zloženie. Medzi najbežnejšie druhy patria polybutadienové kaučuky, etylén – propylénové gumy a izoprenové kaučuky (ich monomérom je izoprén, teda sú chemickú obdobou prírodného kaučuku). Medzi syntetické gumy patria aj silikónové kaučuky, čo sú zosieťované Polysiloxány, ale aj Polychloroprene a iné halogénované kaučuky. Z kaučuku na báze uhľovodíkov sa guma vyrába prídavkom plnív, antioxidantov, vulkanizačných činidiel a následnou vulkanizáciou.
História
Prírodný kaučuk bol v Európe známy približne od polovice 18. storočia. Kaučukovníky pre jeho výrobu sa pestovali až do druhej polovice 19. storočia len v Južnej Amerike, neskôr aj v juhovýchodnej Ázii. Rozhodujúce pre širšie využitie prírodného (a neskôr i syntetického kaučuku) bol vynález vulkanizácie, ktorý sa zvyčajne pripisuje američanovi Charlesovi Goodyearovi a datuje sa do roku 1844. Prvými synteticky pripravenými kaučukmi bol polyizoprén (1909 v Nemecku) a polybutadién (1910 v Rusku). Významný bol aj vynález butadién-styrén termoplastického kaučuku, ktorý vyrobili nemeckí chemici v roku 1935.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaučuk
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kaučuk na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk