A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Niuserreho pyramída
- MENO
-
- Trvalé sú miesta Niuserreho kultu[1]
- ÚDAJE
- Lokalita: Abúsír
- Staviteľ: Niuserre
- Obdobie: 5. dynastia
- Typ: pravá
- Materiál: vápenec
- Základňa: 78,9 m
- Pôvodná výška: 51,68 m
- Objem: 112 632 m³
- Sklon: 51° 50′ 35″
- Hrobka Ka: sat. pyramída
Súradnice: 29°53′44.4″S 31°12′12.8″V / 29,895667°S 31,203556°V
Niuserreho pyramída alebo Lepsius XX alebo Pyramída Lepsius XX sa nachádza na území pohrebiska pri Abúsíre v Egypte, medzi Ptahšepsesovou mastabou a Neferirkareho pyramídou.
Pyramídu postavil faraón 5. dynastie Niuserre[2] (okolo 2416–2388 pred Kr.), pravdepodobne mladší brat faraóna Raneferefa a syn faraóna Neferirkareho a kráľovnej Chentkaus II.[3]
Pyramída
Jadro pyramídy pozostáva zo siedmich stupňov tvorených menšími blokmi hrubšieho miestneho vápenca. Vstup sa nachádza v úrovni základne severnej steny objektu. Pozostatky severnej kaplnky, ktorá zastrešovala vstup, neboli zatiaľ nájdené. Subštruktúru pyramídy tvorí zostupná chodba, odkláňajúca sa v určitom mieste východne o 5°, potom predsieň a pohrebná komora. Predsieň a komora ležia vo zvislej osi a sú zaklenuté troma vrstvami veľkých 90-tonových vápencových blokov.[4] V ich priestoroch sa nenašli stopy po pohrebe. Obklad pyramídy tvorili bloky jemného bieleho vápenca, ktorého rohy v prvej vrstve boli zapustené do podložia. Niektoré z nich sa zachovali na pôvodnom mieste. Dnešný stav pyramídy je zlý, subštruktúra je natoľko poškodená zlodejmi, že nie je možná jej presnejšia rekonštrukcia. Nadzemnej časti úplne chýba obklad a je veľmi rozrušená aj vnútorná štruktúra hmoty pyramídy.
Pyramídový komplex
Nádvorie komplexu má nepravidelný štvoruholníkový tvar. Kultová pyramída ležala tradične pri juhovýchodnom nároží pyramídy. Aj zádušný chrám je na obvyklom mieste pri východnej stene, jeho dispozícia však neleží pozdĺž východozápadnej osi, ale je posunutá na juh, čo je dôsledok priestorového obmedzenia, vyplývajúceho z okolitej stavebnej situácie. Chrám má vedľajší vchod, podobne ako Sahureho, a niekoľko ďalších dispozičných inovácií, medzi ktorými boli aj objekty podobné neskorším pylónom, ktoré spevňovali juhovýchodné a severovýchodné nárožie múru ohrady pyramídového komplexu. Chrám je veľmi zničený zlodejmi, ale existuje jeho celkom presná rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia. Na niektorých vápencových blokoch boli objavené stavebné značky s menom doposiaľ neobjaveného Sahureho slnečného chrámu. Prvé dve tretiny vzostupnej cesty ležia na základoch vzostupnej cesty susednej Neferirkareho pyramídy, potom sa cesta prikláňa smerom k Niuserreho pyramíde. Údolný chrám leží pravdepodobne tiež na starších základoch. Cesta prekonáva prevýšenie 28 m. V jej násype vznikli počas Novej ríše hroby kňazov, ktorí slúžili obnovenému kultu faraóna a niektoré z nich sa zachovali neporušené.[5] Oba chrámy mali v exponovaných priestoroch čadičovú dlažbu, niektoré prvky z červenej žuly a z ich reliéfnej a sochárskej výzdoby ostal len zlomok.
Výskum
Priebežnú obhliadku vykonal už Perring, Lepsiusova expedícia pyramídu zakreslila do mapy. Základný a zatiaľ posledný výskum urobil začiatkom 20. storočia Borchardt.
Referencie
- ↑ Verner 2008, s. 245
- ↑ Známy aj s rodným menom ako Niuserre Ini. (Verner, Bareš a Vachala 2007, Niuserre)
- ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, heslo „Niuserre“
- ↑ Lehner 1997, s. 148
- ↑ Verner 2008, s. 250
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niuserreho pyramída
Literatúra
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk