A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Venisova pyramída
- ÚDAJE
- Lokalita: Sakkára
- Staviteľ: Venis
- Obdobie: 5. dynastia
- Typ: pravá
- Materiál: vápenec
- Základňa: 57,75 m
- Pôvodná výška: 43 m
- Objem: 47 390 m³
- Sklon: 56° 18′ 35″
- Hrobka Ka: sat. pyramída
- Pyramídy kráľovien: žiadna
Súradnice: 29°52′5.56″S 31°12′53.8″V / 29,8682111°S 31,214944°V
Venisova pyramída leží pri Sakkáre v Egypte, pred vstupom do areálu komplexu Stupňovitej pyramídy. V nej sa nachádzajú najstaršie zachované Texty pyramíd.
Staviteľom bol Venis (okolo 2356 – 2323 pred Kr.), posledný faraón 5. dynastie.
Pyramída a jej komplex
Pyramída mala vstup zo severu, ktorý bol umiestnený v podlahe tzv. severnej kaplnky. Dispozícia podzemných chodieb a komôr je veľmi podobná subštruktúre pyramídy Venisovho predchodcu Džedkareho. Chodba, ktorá krátko na začiatku klesá, pokračuje rovno až k vertikálnej osi pyramídy a končí predsieňou. Z nej pokračuje na západ pohrebná komora s tmavým bridlicovým sarkofágom a sedlovým žulovým stropom, a na východ zásobná komora s tromi výklenkami. Steny predsiene a komory sú pokryté hieroglyfickými nápismi. Superštruktúra pozostávala zo šesťstupňového jadra z blokov miestneho vápenca. Obklad bol z jemného bieleho vápenca a na niektorých miestach sa zachoval dodnes. V zlom stave sa nachádzala už v časoch Novej ríše, keď bola rekonštruovaná. Pri úpätí východnej steny stojí zádušný chrám a pri jej juhovýchodnom rohu malá kultová pyramída. Vzostupná cesta dosahuje dĺžku 750 m. Údolný chrám ležal kedysi na brehu jazera, oddeľujúceho Mennofer od pohrebiska. Venis svoje manželky nepochoval v pyramídach, ale v hrobkách blízkeho pohrebiska. Riešenie pyramídového komplexu, hlavne zádušného chrámu, predstavuje prechodnú fázu medzi komplexmi 5. a 6.dynastie, ktorú začal už Džedkare. Významnosť Venisovej pyramíde však udeľuje jej reliéfna výzdoba. Pri nej ide o prvý prípad výskytu tzv. Textov pyramíd[1] – náboženských textov (napr. litánií, hymnov, velebení alebo magických textov).[2] Okrem toho objekty komplexu boli bohato zdobené reliéfmi a ďalšími kamennými prvkami, ktorých časť bola druhotne použitá v neskorších staroegyptských stavbách, napr. v komplexe Amenemheta I. v Lište. V areáli pyramídy pri vzostupnej ceste sa nachádza stavba, ktorá pravdepodobne slúžila na uloženie dvoch lodí, symbolizujúcich bárky boha Rea. Areál bol obohnaný múrom.
Výskum
Pyramídu zbežne skúmal už Perring a Lepsius, v roku 1899 sa dovnútra dostal Maspero a neskôr ďalší. Od roku 1939 tu prebieha výskum egyptských archeologických expedícií.
Referencie
- ↑ Lehner 1997, s. 154
- ↑ Lehner 1997, s. 31
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venisova pyramída
Literatúra
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk