A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Kozmológia |
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru
Skorý vesmír
Expanzia vesmíru
Vznik štruktúry
Budúcnosť vesmíru
Komponenty
História kozmologických teórií
Experimenty
Vedci
Sociálny dopad
|
Pozorovacia kozmológia skúma štruktúru. vývoj a pôvod vesmíru pomocou pozorovaní a nástrojov ako teleskopy a detektory kozmického žiarenia.
Rané pozorovania
Predmet skúmania fyzikálnej kozmológie, tak ako ju poznáme dnes, bol zadefinovaný po Shapley-Curtisovej debate. Vtedy došlo k objavu, že vesmír je omnoho väčší ako galaxia Mliečna dráha. Výrazne tomu napomohli pozorovania, ktoré stanovili veľkosť a dynamiku vesmíru vysvetliteľnú Einsteinovou všeobecnou teóriou relativity. Kozmológia bola spočiatku špekulatívna veda, založená na veľmi obmedzenom počte pozorovaní a charakterizovaná sporom medzi teóriou ustáleného stavu a Veľkým treskom. Astronomické pozorovania, schopné vylúčiť niektoré teórie prišli až v 90tych rokoch a neskôr a posunuli vedu do "zlatého veku kozmológie", ohláseného Davidom Schrammom na zhromaždení Národnej akadémie vied v 1992.
Hubblov zákon a štandardná sviečka
Merania astronomických vzdialeností boli a stále sú spojené so značnou mierou neistoty. Astronómovia museli hľadať alternatívne spôsoby merania kozmických vzdialeností, najmä pre pozorovacie limity spôsobené ťažkosťou merania veľmi malej paralaxy objektov mimo našej galaxie. V roku 1908 Henrietta Swanová Leavittová objavila spôsob merania pomocou tzv. štandardnej sviečky pomocou Cefeíd a poskytla tak Edwinovi Hubblovi možnosť zistiť vzdialenosť špirálovej hmloviny. Hubble na identifikáciu jednotlivých hviezd v galaxiách a zistenie vzdialeností pomocou izolovania jednotlivých Cefeíd používal 100 palcový (2,54 m) Hookerov teleskop v observatóriu Mount Wilson. Tieto pozorovania jednoznačne určili, že špirálová hmlovina sa nachádza mimo Mliečnej cesty. Zistenie vzdialeností "ostrovných vesmírov", ako ich nazývali populárne médiá, určilo veľkosť vesmíru a navždy vyriešilo Shapleyho-Curtisov spor.
Georges Lemaître v roku 1927 ako prvý stanovil kombináciou rôznych meraní, vrátane Hubblových, a hodnôt červeného posunu týchto objektov zistených Vesto Slipherom, konštantnú priamu úmernosť medzi vzdialenosťou galaxie a tzv. rýchlosť regresie s hodnotou 600 km/s/Mpc. Tiež ukázal, že model vesmíru založený na všeobecnej relativite teoreticky predpokladal tento výsledok. Hubble o dva roky neskôr potvrdil pozitívnu koreláciu vzťahu medzi vzdialenosťou a rýchlosťou s hodnotou približne 500 km/s/Mpc. Tento vzťah je známy ako Hubblov zákon a predstavuje pozorovací základ pre teórie expandujúceho vesmíru, na ktorých je kozmológia stále založená. Publikovanie pozorovaní Slipherom, Wirtzom Hubblom a ich kolegami a prijatie ich teoretických dôsledkov v súvislosti so všeobecnou relativitou teoretikmi sa považuje za začiatok modernej kozmológie.
Zastúpenie nuklidov
História zisťovania rozloženia a pomerov množstiev chemických prvkov vo vesmíre začala spolu s prvými spektroskopickými meraniami žiarenia z astronomických objektov a identifikáciu emisných a absorpčných čiar, ktoré zodpovedali určitým prechodom elektrónov c chem. prvkoch známych na Zemi. Napríklad hélium bolo pomocou spektroskopie objavené najskôr na Slnku skôr, ako ho ako na Zemi izolovali ako plyn.
Relatívne zastúpenie a množstvá prvkov sa dajú vypočítať pomocou meraní zloženia meteoritov a zodpovedajúcich spektroskopických pozorovaní.
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
V roku 1948 George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman prostredníctvom modelu horúceho veľkého tresku predpokladali existenciu kozmického mikrovlnného pozadia (CMB). Alpher a Herman určili teplotu CMB, ale ich výsledky sa nestretli s veľkou odozvou komunity. Ich predpoklady začiatkom 60. rokov rokov znovu objavili Robert Dicke a Jakov Zeľdovič spolu s krátkym dokumentom sovietskych astrofyzikov, A. G. Doroškeviča a Igora Novikova z jari 1964, ktorá považuje žiarenie CMB za detegovateľný jav. David Todd Wilkinson a Peter Roll, Dickeho kolegovia z univerzity, začali s výrobou Dickeho rádiometra na meranie kozmického mikrovlnného pozadia. Arno Penzias a Robert Woodrow Wilson v roku 1965 postavili Dickeho rádiometer, ktorý chceli použiť na rádioastronómiu a experimenty so satelitnou komunikáciou neďaleko Holmdel Township, New Jersey. Ich anténa mala prebytkovú teplotu 3,5K, ktorej zdroj nemohli nájsť. Po telefonáte z Crawford Hill Dicke povedal známy výrok: "Chlapci, predbehli nás." Stretnutie skupín z Princetonu a Crawford Hillu potvrdilo, že teplotu antény naozaj spôsobovalo mikrovlnné pozadie. V roku 1978 dostali Penzias a Wilson za tento objav Nobelovu cenu za fyziku.
Moderné pozorovania
Kozmológia v súčasnosti pokračuje v overovaní predpokladov teoretickej kozmológie, čo viedlo k spresneniu kozmologických modelov. Napríklad, priamy dôkaz tmavej hmoty významne ovplyvnil teoretické modely vzniku štruktúry vesmíru a galaxií. Prvé priame dôkazy tmavej hmoty boli získané v druhej polovici 90. rokov 20. storočia. Tieto pozorovania boli zahrnuté do Lambda-CDM modelu, ktorý vysvetľuje vývoj vesmíru z pohľadu materiálu, z ktorého sa skladá. Tento model bol neskôr potvrdený detailnými pozorovaniami kozmického mikrovlnného pozadia, najmä experimentom WMAP.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk