Produktivita práce je celkový výstup delený pracovnými vstupmi. Produktivita práce sa zvyšuje v dôsledku dokonalejších technológií, vyššou pracovnou zručnosťou a prehlbovaním kapitálu (čiže rastom vybavenosti práce kapitálom).

Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. Produktivitu práce rozlišujeme aj podľa toho, čo považujeme za jednotku práce. Ak je touto jednotkou práce ľudská práca (práca vykonaná človekom meraná cenou práce – mzdou), hovoríme o produktivite živej práce. V prípade, že za jednotku práce považujeme prácu obsiahnutú vo všetkých vstupoch do určitého transformačného procesu (výsledkom ktorého je produkovanie sledovaných hodnôt), hovoríme o produktivite spoločenskej práce (meranej cenou všetkých vstupov do výrobného procesu – cenou živej i zhmotnenej práce). Diferencované je aj vyjadrovanie objemu vyprodukovaných hodnôt; napríklad na národohospodárskej úrovni to môže byť hrubý domáci produkt, hrubý národný produkt, národný dôchodok a pod. Na tejto úrovni sa väčšinou sleduje produktivita živej práce vyjadrená na jedného obyvateľa ako merná jednotka práce. Na úrovni jednotlivých podnikateľských subjektov (podnikov, združení a spoločností) produkujúcich konkrétne hodnoty možno vyjadriť aj objem týchto vyprodukovaných hodnôt konkrétnejšie – nielen v peňažnom objeme, ale aj v naturálnych jednotkách (kusoch, kilogramoch, metroch a pod.). Spotreba práce na tejto úrovni sa častejšie označuje ako náklady na živú a zhmotnenú prácu. Často sa stretávame aj s nepriamym vykazovaním produktivity práce – prácnosťou. Prácnosť je vlastne opačným vzťahom ako produktivita práce – znamená vyjadrenie potreby práce na vyprodukovanie jednotky konkrétnej hodnoty.

Tento článok týkajúci sa ekonómie, ekonomiky alebo financií je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.