A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).
Zemská atmosféra prepúšťa rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 30 m (tzv. rádiové okno). Rádiové vlny v rozsahu 9 kHz až 3000 GHz sa používajú na prenos informácií v oboroch ako rozhlas, televízia, rádioamatérstvo alebo rádiom ovládaný model. Štúdiom vesmírneho rádiového žiarenia sa zaoberá rádioastronómia.
Komunikačné vlny
- dlhé vlny (DV, 1-10 kilometrov);
- stredné vlny (SV, 100-1000 metrov);
- krátke vlny (KV, 10-100 metrov);
- veľmi krátke vlny (VKV, 1-10 metrov) označované tiež ako VHF (z angl. Very High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 30 - 300 MHz genericky využívané v rozhlase, ale tiež používané ako najstaršie pásma analógovej televízie tzv. I. - II. pásmo, t.j. 1. - 12. kanál, 48 - 230 MHz;
- ultrakrátke vlny (UKV, 10-1 decimetrov) označované tiež ako UHF (z angl. Ultra High Frequency) je kmitočtové pásmo v rozmedzí 300 - 3000 MHz, okrem toho, že ho všeobecne využívajú GSM technológie, sa tiež používa v oblasti pásma „novšej“ analógovej televízie tzv. IV. - V. pásmo, t.j. 21. - 69. kanál, 470 - 862 MHz;
Objav
Rádiové vlny prvýkrát predpovedala matematická práca vykonaná v roku 1867 škótskym matematickým fyzikom Jamesom Clerkom Maxwellom. Jeho matematická teória, ktorá sa teraz nazýva Maxwellove rovnice, predpovedala, že spojené elektrické a magnetické pole môže cestovať vesmírom ako „elektromagnetická vlna“. Maxwell navrhol, aby svetlo pozostávalo z elektromagnetických vĺn veľmi krátkej vlnovej dĺžky. V roku 1887 nemecký fyzik Heinrich Hertz demonštroval realitu Maxwellových elektromagnetických vĺn experimentálnym generovaním rádiových vĺn vo svojom laboratóriu a ukázal, že vykazujú rovnaké vlnové vlastnosti ako svetlo: stojaté vlny, lom, difrakcia a polarizácia. Taliansky vynálezca Guglielmo Marconi vyvinul prvé praktické rádiové vysielače a prijímače okolo rokov 1894–1895. Za rozhlasové práce dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1909. Rádiová komunikácia sa začala komerčne používať okolo roku 1900. Okolo roku 1912 pôvodný názov, „Hertzova vlna“ nahradil moderný výraz „rádiová vlna“.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk