A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
RP-1 (Rocket Propellant-1 alebo Refined Petroleum-1) je vysoko rafinovaná forma petroleja používaná ako palivo raketových motorov. Chemicky má takmer zhodné vlastnosti ako petrolej, ale obsahuje minimum prímesí, ktoré sa v ropných produktoch bežne vyskytujú. Obmedzenie nečistôt sa týka hlavne síry, jej zlúčenín a uhľovodíkov s nenasýtenými väzbami ako alkény, alkíny a arény. V porovnaní s tekutým vodíkom (LH2) je RP-1 lacnejšie, lepšie uskladniteľné (kvapalný vodík si vyžaduje kryogénne technológie), ale poskytuje menší špecifický impulz (Isp). Oproti hydrazínu a jeho derivátom má vyšší Isp a nie je toxický, na druhej strane ho však nemožno skladovať dlhodobo v nádržiach a preto sa nehodí ako palivo pre dlhotrvajúce misie.
História a použitie
Palivo RP-1 bolo vyvinuté v polovici 50. rokov 20. storočia, keď dochádzalo k zvyšovaniu výkonov raketových motorov a to so sebou prinášalo vyššie teploty a tlaky. Potreba chladenie týchto výkonných motorov viedla k využitiu regeneratívneho systému chladenia, keď celý objem paliva prúdi sústavou chladiacich kanálov a odvádza teplo z kritických miest motora. Vysoká teplota a prítomnosť síry spôsobovali disociáciu molekúl a následnú polymerizáciu jednotlivých zložiek. Produkty týchto reakcií často spôsobovali zanášanie alebo upchanie chladiacich kanálikov. Následkom upchatia bolo prehriatie a následné prepálenie častí motora. RP-1 bolo zbavené sírnatých látok, alkénov a arénov, čím sa značne zvýšila spoľahlivosť motorov.
RP-1 sa vďaka svojej cene, nižším nárokom na skladovanie a celkovo nižším nárokom na technologickú úroveň raketového motora, prevažne používa ako palivo nižších stupňov nosných rakiet. Používali ho americké Atlas, Thor, Delta, Saturn V a ďalšie. V bývalom Sovietskom zväze je petrolej pre raketové motory označovaný T-1 a RG-1 a jeho vlastnosti sú takmer zhodné s RP-1. Jediný rozdiel je jeho vyššia hustota, 820 - 850 kg/m3 oproti 810 u RP-1. Všetky rakety patriace do rodiny rakiet R7 (Vostok, Sojuz) používajú túto variantu RP-1 . Hoci sa RP-1 používa hlavne na vesmírne aplikácie, používali ho aj prvé medzikontinentálne balistické rakety USA (SM-65 Atlas, SM-68 Titan) a sovietska R-7, ale čoskoro ho nahradili iné typy s motormi na tuhé pohonné látky alebo palivami na báze hydrazínu.
Opis
Ako je už napísané vyššie, hlavné nečistoty predstavovali prirodzene sa vyskytujúce ropné nečistoty a zložky vzniknuté disociáciou a polymerizáciou zložiek petroleja. Hlavným zdrojom problémov bývajú sírnaté látky, pretože pri vysokých teplotách spôsobujú koróziu kovov a navyše aj malé množstvo síry podporuje polymerizáciu. Ďalšie zložky, ktoré musia byť odstránené, sú alkány a arény, ktoré majú tendenciu polymérovať nielen pri zvýšených teplotách, ale aj pri dlhodobom skladovaní. Vďaka tomu je RP-1 menej toxická ako benzín a ostatné letecké palivo. Oproti klasickému kerozínu RP-1 neobsahuje lineárne alkány, ale zložitejšie vetvené a cyklické molekuly. Najžiadanejšie zložkou RP-1 sú polycyklické reťazce s C12 a viac. Okrem chemických prímesí musia byť odstránené aj mechanické nečistoty ako prach a sadze, ktoré zanášajú palivové vedenie a spôsobujú opotrebenie ventilov a čerpadiel, ktoré používajú RP-1 ako mazivo.
RP-1 možno teoreticky získať (po dostatočnom spracovaní) z akejkoľvek ropy, ale v praxi sa používa len vysoko kvalitná ropa z viacerých nálezísk.
Výhody / Nevýhody
+ Lacnejší ako LH2 a palivá na báze hydrazínu.
+ Hustejší ako LH2 ⇒ kompaktnejší design motorov, viac energie než v rovnakom objeme LH2.
+ Stály za izbovej teploty ⇒ jednoduchšie skladovanie, doprava a manipulácia.
+ Efektívnejší ako tuhé pohonné látky a palivá na báze hydrazínu a ľahkých uhľovodíkov (etanol, metanol...)
+ Podstatne menej jedovatý ako palivá na báze hydrazínu.
+ Výrazne lacnejší ako tuhé pohonné látky aj palivá na báze hydrazínu.
- Menej ekologický ako LH2 (spaľovaním LH2 vzniká čistá voda, RP-1/LOX vytvára H2O, CO2 a sadze).
- Nemožnosť dlhodobého skladovania natankovaných rakiet s palivom RP-1/LOX ⇒ pomalá reakčná doba, predovšetkým kvôli plneniu tekutého kyslíku ⇒ nehodí sa na vojenské účely, pre balistické rakety.
Veľmi nízky tlak pár - vhodné pre chladenie clonou alebo ostrekovaním (pozri Chladenie raketových motorov), na druhej strane je potrebné dopĺňať objem spáleného RP-1 v nádržiach (zabezpečiť tlakovanie nádrží).
Cena RP-1 je celkovo nižšia než LH2. Cena RP-1 nie je vysoká, od leteckých kerosénov typu Jet A a vojenských leteckých palív typu JP-4, JP-5, JP-8 sa líši len málo (vyžaduje sa predovšetkým vyššia čistota, nižší obsah vody a síry a nižší obsah nenasýtených a aromatických uhľovodíkov), sovietske /ruské lietadlá môžu priamo spaľovať aj ruské "raketové" kerosény RG-1 a T-1.
Ceny komponentov raketových palív pre vojenských odberateľov DOD (ministerstvo obrany) USA pre rok 2013 sú určené takto:
- RP-1 - $6.93 za galón
- LH2 (tekutý vodík) - $3.77 za libru
- hydrazíny (všetkých typov) - $184.69 za libru
- N2O4 (oxid dusičitý, resp. dimér oxidu dusičitého) - $197 za libru
- LOX (tekutý kyslík) - $143 za tonu
Podobné palivá
- Robert H. Goddard používal na svojich prvých raketách benzín.
- Spoločnosť Rocketdyne experimentovala s dietyl-cyklohexánom, ktorý mal o niečo lepšie vlastnosti, ale RP-1 mohlo byť vyrobené v existujúcich rafinériách a bolo tak lacnejšie a dostupnejšie.
- Rakety Sojuz používali v období 1980-1990 syntetické palivo Syntin, energeticky výhodnejšie ako RP-1/RG-1 ale značne drahé. Výroba Syntinu bola ukončená v roku 1996.
- Ruská resp. sovietska obdoba RP-1 sa nazýva T-1 alebo RG-1.
- Po uvedení RP-1 bolo vyvinuté RP-2, ktoré malo ešte nižší obsah síry, ale veľké úspechy nedosiahlo kvôli nákladnejšej výrobe a faktu, že RP-1 stačilo na väčšinu aplikácií.
- Existujú pokusné motory, ktoré sú schopné spaľovať menej rafinovaný petrolej, letecké palivo, alebo dokonca obyčajnú naftu. Žiadny z nich sa však zatiaľ nedostal do aktívnej služby.
- Palivo RP-1 je možné kombinovať nielen s tekutým kyslíkom, ale aj s oxidom dusičitým (N2O4, NOX), tekutým fluórom, alebo s kyselinou dusičnou.
Referencie
Externé odkazy
- NASA page on propellants Archivované 2009-07-28 na Wayback Machine (po anglicky)
- Lox/Kerosene propellant (po anglicky)
- Last Fight of Hydrocarbons (po anglicky)
- AEROSPACE ENERGY STANDARD PRICES FOR DOD CUSTOMERS EFFECTIVE 1 OCT 2012 Archivované 2013-02-21 na Wayback Machine(po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku RP-1 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk