A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Otáčavý pohyb (iné názvy: rotačný pohyb, točivý pohyb, rotácia, otáčanie) telesa (napr. dokonale tuhého telesa) resp. sústavy hmotných bodov je[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13]:
- a) buď jeho resp. jej otáčavý pohyb okolo priamky (=otáčavý pohyb v užšom zmysle, otáčavý pohyb okolo pevnej/stálej osi otáčania, rovinný otáčavý pohyb) – t.j. sústava hmotných bodov/teleso sa otáča okolo priamky (tzv. osi otáčania), t.j. všetky body sústavy/telesa (okrem tých, ktoré sú prípadne na osi otáčania) opisujú v rovinách kolmých na túto os okolo nej sústredné kružnice (je to rovinný pohyb),
- b) alebo jeho resp. jej otáčavý pohyb okolo bodu (=pohyb okolo pevného bodu, sférický pohyb, sférický otáčavý pohyb) – t.j. sústava hmotných bodov/teleso sa otáča okolo jedného pevného bodu (tzv. stredu otáčania), čiže body sústavy/telesa (okrem tohto prípadného jedného bodu) sa pohybujú po koncentrických guľových plochách okolo tohto bodu (je to priestorový pohyb)
Vyššie uvedené body a) a b) sa dajú alternatívne interpretovať ako jeden a ten istý pohyb, a to dvoma spôsobmi: 1. Jedna možnosť je definovať otáčavý pohyb len ako rovinný otáčavý pohyb (t.j. hore a) ) a ku sférickému otáčavému pohybu (t.j. hore b) ) skonštatovať, že v ľubovoľnom krátkom časovom intervale je to vlastne rovinný otáčavý pohyb, pretože pri ňom v ľubovoľnom okamihu existuje tzv. okamžitá os otáčania (priamka bodov prechádzajúca stredom otáčania). [1][6][14] 2. Druhá možnosť je definovať otáčavý pohyb len ako sférický otáčavý pohyb a rovinný otáčavý pohyb interpretovať ako špeciálny prípad sférického otáčavého pohybu (teda v prípade rovinného otáčavého pohybu pohyb prebieha nielen okolo jedného pevného bodu, ale okolo viacerých pevných bodov – presnejšie okolo priamky).[15][13]
Ak je os otáčania nehybná, nazýva sa pevná alebo stála os otáčania (a ide potom presnejšie o rovinný otáčavý pohyb). Ak je naopak pohyblivá, nazýva sa - ako už bolo spomenuté vyššie- okamžitá os otáčania (a ide potom presnejšie o sférický otáčavý pohyb).[1][14]
Špeciálnym prípadom (rovinného) otáčavého pohybu sústavy hmotných bodov resp. telesa je pohyb jedného hmotného bodu po kružnici – pozri pohyb po kružnici. [14]
Rovinný otáčavý pohyb[16][10][17][18]16101718" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Všetky body otáčajúceho sa telesa resp. otáčajúcej sa sústavy hmotných bodov majú rovnakú uhlovú rýchlosť (ω); majú však rozdielnu “normálnu” rýchlosť (v) aj veľkosť “normálnej” rýchlosti (|v|), keďže platí v = ω x r resp.|v| = ω.r, kde r je (v tomto kontexte) vzdialenosť bodu od osi otáčania. Keďže všetky body telesa/sústavy majú rovnakú uhlovú rýchlosť, môžeme hovoriť o uhlovej rýchlosti telesa/sústavy ako celku (s výnimkou časti telesa/sústavy, ktorá predstavuje os otáčania, lebo tá je samozrejme v pokoji).
Okrem základných veličín uhlová dráha (ϕ), uhlová rýchlosť (ω) a uhlové zrýchlenie (α, iná značka: ε), ktoré sú bližšie vysvetlené v článku pohyb po kružnici, je rovinný otáčavý pohyb charakterizovaný predovšetkým týmito veličanami:
- moment zotrvačnosti (I, iná značka: J) – ide o obdobu hmotnosti (m)
- moment sily (M= I.α) – ide o obdobu sily (F)
- moment hybnosti (L = I. ω) – ide o obdobu hybnosti (p).
- kinetická energia otáčavého pohybu (tzv. rotačná energia; Er =1/2.I. ω2) – ide o obdobu “normálnej” kinetickej energie E=1/2.m. v2.
- práca otáčavého pohybu (Wr= integrál momentu sily medzi dvoma uhlovými dráhami – ide o obdobu “normálneho” vzorca pre prácu (t.j. vzorca: W = integrál sily medzi dvoma dĺžkami dráhy).
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b c otáčivý pohyb. In: Technický slovník naučný 5 M – O. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. s. 445.
- ↑ otáčení. In: Technický naučný slovník M – Po. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. s. 424.
- ↑ sférický pohyb. In: Technický naučný slovník Pr – Š. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 196x. s. 384.
- ↑ BALKE, Herbert. Einführung in die Technische Mechanik (Kinetik). Berlin, Heidelberg : Springer, 2006. ISBN 978-3-540-26552-8. S. 19-22.
- ↑ DUBBEL, Heinrich; GROTE, Karl-Heinrich (ed.), et al.. Dubbel (Taschenbuch für den Maschinenbau). 23. vyd. Berlin, Heidelberg : Springer, 2011. ISBN 978-3-642-17305-9. S. B19.
- ↑ a b PETRY, Siegfried. Einführung in die Theoretische Physik online. si-pe.de, cit. 2016-09-01. Dostupné online. kapitola 2.5 Mechanik starrer Körper - s. 2, 5-11
- ↑ ŠTOLL, Ivan. Mechanika online. ČVUT v Praze – Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská, c2010 (pôvodne: c1995), cit. 2016-08-26. Dostupné online. s. 160 (v 4. kapitole)
- ↑ NOVOTNÝ, Jiří. Anglicko-český terminologický slovník mechaniky strojů – kapitola 2 Kinematika online. Česká společnost pro mechaniku, cit. 2016-09-01. Dostupné online.
- ↑ Základy mechaniky 14. přednáška. online. (?) VŠB-Technická univerzita Ostrava, cit. 2016-09-01. Dostupné online.
- ↑ a b BANÍK, Ivan; CHOVANCOVÁ, Marcela; ZÁMEČNÍK, Jozef. Fyzika . 1 , Mechanika a hydromechanika. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2007. ISBN 978-80-227-2590-3. S. 35-41.
- ↑ TECHNICKÁ MECHANIKA –Kinematika teorie – 3 Kinematika tělesa online. Ústavu mechaniky těles, mechatroniky a biomechaniky -Fakulta strojního inženýrství -Vysoké učení technické v Brně, cit. 2016-09-01. Dostupné online. Archivované 2012-02-16 z originálu. s. 33-36, 45-47
- ↑ HOFMANN, Jaroslav; URBANOVÁ, Marie. Fyzika I (Verze 1.0) online. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, 2005, cit. 2016-09-01. Dostupné online. s. 80
- ↑ a b MAHEĽ, Michal. Fyzika pre chemikov - Pohyb online. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, cit. 2016-08-30. Dostupné online. Archivované 2016-09-17 z originálu. s. 18
- ↑ a b c Drehbewgung. In: Lexikon der Physik. CD-ROM Heidelberg : Spektrum, Akad. Verl, c2000. ISBN 3-8274-0515-7.
- ↑ SEXL, Roman; RAAB, Ivo; STREERUWITZ, Ernst. Physik. 1. Wien : Ueberreuter, Verlag Hölder-Pichler-Tempsky, 1989. ISBN 3-209-00803-5. S. 84.
- ↑ KÚDELČÍK, Jozef; HOCKICKO, Peter. Základy fyziky- elektronický materiál k videoanalýze fyzikálnych dejov online. Žilinská univerzita, cit. 2016-08-25. Dostupné online. s. 114-119
- ↑ HOFMANN, Jaroslav; URBANOVÁ, Marie. Fyzika I (Verze 1.0) online. Praha: Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, 2005, cit. 2016-09-01. Dostupné online. s. 113
- ↑ GÖBEL, Rudolf et al. Fyzika pre maturantov. 2. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. s. 115-116
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk