Silanión (starogr. Σιλανίων) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[2]

Sochár Silanión pochádzal z Atén. Rímsky spisovateľ Plínius uvádza, že na vrchole bol počas 113. olympiády (v rokoch 328 až 324 pred Kr.)^[3] Zo správ od starovekých autorov je známych desať jeho diel.^[2]

Silanión zhotovil sochy mýtických hrdinov Achilla^[4] a Thésea,^[5] Umierajúcej Iokasté (bronz zo striebrom)^[6] a sedem portrétov a sôch, lyrických poetiek Sapfo^[7] a Korinny,^[8] sochu filozofa Platóna, ktorú podľa Diogena Laertia umiestnil v Akadémii Peržan Mithradates s nápisom: „Peržan Mithradates, syn Orontobalov, venoval Múzam Platónovu sochu, ktorú zhotovil Silanión.“,^[9] sochu sochára Apollodóra^[10] a sochy troch boxerov z Olympie, a to messénskych dorastencov Telesta, víťaza na 110. hrách^[11] a Damareta, víťaza na 109. hrách^[12] a elidského Satyra, víťaza na 112. a na 113. hrách.^[13] Silanión písal i učené spisy o pravidlách zobrazovania ľudského tela, ktoré sa nezachovali.^[2]

Medzi jeho zachované diela (v 16. rímskych kópiach) patrí psychologicky výstižný portrét filozofa Platóna, umiestnený v mníchovskej Glyptotéke, busta poétky Sapfo (jej identifikácia je ale sporná) uložená v Museo Archeologico Nazionale v Neapole.^[14] Jedným z jeho zachovaných diel je aj hlava boxera Satyra z Élidy, ktorá za vlády rímskeho cisára Theodosia II. ušla pustošeniu kresťanských horlivcov (zvyšná časť sochy sa nezachovala). Je to jediná podobizeň olympijského víťaza nájdená v Olympii, je z bronzu a bola vyrobená okolo roku 325 pred Kr. Na rozdiel od starších sôch realisticky zobrazuje individuálne črty tváre, ktoré prezrádzajú chlapskú tvrdosť a nepoddajnosť. Nos má rozbitý, čelo zjazvené, uši rozmlaždené, kučeravé vlasy stiahnuté zvyškom olivového venca, namiesto atletickej krásy oslavuje krvopotne dobytú cestu k víťazstvu.^[15]

Referencie a bibliografia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silanión