A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
V Trenčíne prechádza železničná trať Bratislava – Žilina (v cestovných poriadkoch vedená pod číslom 120) z pravého brehu na Váhu na ľavý. Na prevedenie trate cez Váh slúžili v jej histórii doteraz 2 odlišné mosty.
Starý železničný most
Pôvodný železničný most bol postavený v roku 1883 podnikom Hügel, Sager a spol. Mal štvorpoľovú oceľovú priehradovú konštrukciu s rozpätiami polí 60,20 m. V rámci zdvojkoľajenia trate v roku 1907 bola na spoločné podpery umiestnená druhá mostná konštrukcia rovnakého typu.
Starý železničný most bol, tak ako aj mnohé ďalšie, silne poškodený na konci druhej svetovej vojny. V rámci jeho opravy boli použité opravené konštrukcie pôvodného mosta z roku 1907; vzhľadom na vek konštrukcií z roku 1883 bolo rozhodnuté o ich likvidácii a nahradení úplne novými. Novú konštrukciu tak postavila Vítkovická oceliareň a na opravené piliere bola osadená v roku 1946. Keďže však opravená staršia konštrukcia nevyhovovala únosnosťou, v rokoch 1982 – 1984 bola nahradená taktiež novou, túto však vyrobila Mostáreň VSŽ.[1]
Nový železničný most
Podpísaním viacerých dohôd v posledných desaťročiach sa Slovensko (resp. ešte Československo) zaviazalo zlepšiť parametre vybraných tratí. medzi ne patrili požiadavky na vyšiu únosnosť trate, ale aj vyššiu maximálnu rýchlosť, v tomto prípade najmenej 160 km/h. Oblúky pred a za mostom cez Váh však vyhovovali iba rýchlosti 100 km/h. Preto bolo nevyhnutné vyprojektovať a vybudovať preložku trate vrátane nového železničného mosta cez Váh. Nový železničný most je takmer o tretinu dlhší. Hoci základná koncepcia (2 samostatné mostovky pre každú koľaj na spoločných podperách a pilieroch) zostala zachovaná, hlavný rozdiel je v použití betónovej mostovky budovanej letmou betonážou. Hoci je rozpätie polí menšie (najdlhšie pole má 53,4 m), spodná hrana mostovky sa nachádza oproti starému mostu vyššie tak, aby bol plne rešpektovaný plavebný gabarit Vážskej vodnej cesty.
Most tvoria dvojica súbežných betónových komorových konštrukcií s postrannými chodníkmi. Každá z nich má po sedem polí, dĺžka premostenia v prípade pravého mostu je 336,6 m a ľavého mostu 341,4 m. Na most nadväzujú z oboch strán mohutné násypy, ktoré kvôli zníženiu záberov dotknutého územia sú ohraničené mohutnými opornými múrmi z uholníkov. Priamo do ľavobrežného násypu sa napája trať od Chynorian. Zaujímavosťou je atypické zavesenia trakčného vedenia na moste a priľahlých násypoch, ktoré nenesú stožiare ale oblúky. Trať na moste je tvorená pevnou jazdnou dráhou.[2]
Galéria
-
Starý most (vľavo) a nový most počas výstavby (vpravo), február 2014
-
Výstavba nového mosta, máj 2014
-
Výstavba zákruty nového mosta na ľavom brehu, máj 2014
-
Nový most počas výstavby, júl 2015
-
Nový most po dokončení, júl 2018
Referencie
- ↑ Železničné objekty – Detail objektu . vlaky.net, . Dostupné online.
- ↑ Nový železničný most cez Váh . ASB.sk, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk