A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexandr Gelievič Dugin | |
Alexandr Dugin, 2018. | |
Narodenie | 7. január 1962 (62 rokov) Moskva, ZSSR (dnes Rusko) |
---|---|
Národnosť | ruská |
Profesia | filozof, politológ, profesor, sociológ, spisovateľ a politik |
Odkazy | |
Webstránka | dugin.ru |
Commons | Alexandr Gelievič Dugin |
Alexandr Gelievič Dugin (rus. Александр Гельевич Дугин; * 7. január 1962 Moskva, ZSSR, dnes Rusko) je ruský krajne pravicový konzervatívny politik, publicista, politológ, sociológ, filozof. Bývalý profesor Lomonosovej univerzity v Moskve (prepustený v roku 2014[1]). Ideológ tzv. eurázijského hnutia. Je autorom desiatok monografií na najrôznejšie témy a stoviek článkov v dennej tlači.
Jeho kľúčový konceptom je štvrtá politická teória, ktorou sa zaoberá v rovnomennej publikácii.
Život
Narodil sa 7. januára 1962 v Moskve, kde vyrastal a neskôr žil. Jeho otec Gelij Alexandrovič Dugin (1935-1998) bol generálporučík Hlavnej správy rozviedky (GRU) Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR, kandidát právnych vied, pracoval na Ruskej colnej akadémii. Matka - Galina Viktorovna Dugina (rod. Onufrienko) (1937-2000) bola lekárka, kandidátka lekárskych vied.
V roku 1979 nastúpil na Moskovský letecký inštitút (MAI), ale bol vylúčený v druhom ročníku. Neskôr pri obhajobe dizertačnej práce predložil Akademickej rade Ruskej štátnej univerzity diplom o absolvovaní korešpondenčného oddelenia Novočerkaského inžiniersko-melioračného ústavu.[2]
V 80. rokoch 20. storočia sa stal súčasťou disidentského Južinského krúžku spolu s básnikom Jevgeniom Golovinom, filozofom Geidarom Džemaľom a básnikom Vladimirom Stepanovom. Tu sa Dugin stretol s myšlienkami tradicionalizmu (Guénon a Evola), nemeckej konzervatívnej revolúcie, okultizmu a povojnových pravicových talianskych a latinskoamerických prúdov.[3]
V roku 1991 začal spolupracovať s Alexandrom Prochanovom v redakcii novín Deň, ktoré neskôr Jeľcinova vláda zakázala. Noviny sa neskôr premenovali a pod názvom Zavtra (Zajtra, zajtrajšok) vychádzajú dodnes, a publikujú hlavne komunistické a nacionalistické texty. Dugin stál spoločne s Eduardom Limonovom a Jegorom Letovom pri zrode Nacionálne-boľševickej strany Ruska (1993); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu Nacionálne-boľševickému frontu. V roku 2003 sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom Eurázijského zväzu mládeže. Dugin bol tiež poslancom ruskej Štátnej dumy.
Duginovu ideológiu nie je jednoduché opísať, navyše sa s postupom času menila. Je založená na idei konzervatívnej revolúcie, ruskom nacionalizme, militarizme, tradicionalizme (okrem iného podpore Ruskej pravoslávnej cirkvi), antiliberalizme, antiamerikanizme v zmiešaní s marxizmom a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za fašistickú, čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok Apológia antifašizmu, kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".[4] [5] Tento boj má podľa Dugina metafyzický a mystický rozmer.
Vo svojej ústrednej knihe s názvom Četvertaja političeskaja teorija tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - liberalizmu, komunizmu a fašizmu/nacizmu. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu Martina Heideggera a jeho koncept pobytu.[6]
Od novembra 2003 bol zvolený za predsedu neziskovej organizácie Medzinárodného eurázijského hnutia (rus. Международное евразийское движение), ktoré sám v roku 2001 založil. Duginovo eurázijstvo predstavuje vlastne neo-euroázijský nacionalizmus, ktorých vychádzal z politickej a kultúrnej filozofie európskej novej pravice. K pôvodnému eurázijstvu, ktoré vzniklo v medzivojnovom období v kruhoch ruskej emigrácie pridáva prvky boľševického nacionalizmu, tradíciu pravoslávia a Nietzscheho filozofie.[7] Podľa Šechovcova „je založený na kvázi geopolitickej teórii, ktorá stavia vedľa seba 'atlantický nový svetový poriadok' (predovšetkým USA a Spojené kráľovstvo) a na 'Rusko orientovaný nový eurázijský poriadok'.“[8] Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín ZSSR k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval Vladimira Putina, ktorý však uňho klesol "stratou Ukrajiny", keď nezasiahol pri tzv. Oranžovej revolúcii. V roku 2008 pri vojne v Južnom Osetsku, sa vyslovil pre obsadenie Gruzínska a zriadenie proruskej vlády.[9] Dugin je považovaný za neoficiálneho ideológa strany Jednotné Rusko.[10]
Od septembra 2008 pôsobil ako profesor Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzity a riaditeľ Centra pre konzervatívny výskum na Fakulte sociológie Moskovskej štátnej univerzity.[10]. Univerzita ho tejto funkcie podľa oficiálneho vyhlásenia prepustila v roku 2014.[1]
Dugin neskôr počas vojny na Donbase prostredníctvom svojho Eurázijského zväzu mládeže regrutoval dobrovoľníkov pre pro-ruských separatistov na Donbase. Pre svoje aktivity v boji proti a Ukrajine a pre svoje aktivity na konšpiračnom webe Geopolitica, ktorý ovláda, sa v roku 2014 dostal na sankčný zoznam Európskej únie a neskôr aj USA.[11] Podľa niektorých názorov boli viaceré jeho radikálne myšlienky o Ukrajine prevzaté Putinovou administratívou a vojnovou propagandou, ruským generálnym štábom a samotným Putinom.[2] Sám Dugin sa o svojich osobných kontaktoch s Putinom nikdy nezmieňoval, ani nie je známe, či sa osobne poznajú.[12]
Rodina
Dugin bol ženatý s Evgeniou Debrianskou, spisovateľkou a aktivistkou hnutia LGBT. V súčasnosti je ženatý s Natáliou Melentievovou, filozofkou, profesorkou filozofie na Moskovskej štátnej univerzite. Mal dve deti syna Artura (* 1985, z prvého manželstva), a dcéru Dariu (1992 - 2022).
Publikačná činnosť (výber)
V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel.
České preklady
- Velká válka kontinentů (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : Adam Benjamin Bartoš, 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar
- Čtvrtá politická teorie (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta. 2. vyd: Zvolen: Sol Noctis, 2022. 480 s.
Anglické preklady
- Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism. Arktos London, 2014. 179 S.
- The fourth political theory. Arktos London, 2012. 211 S.
Referencie
- ↑ a b Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) . . Dostupné online.
- ↑ a b VIDEO Videohub. Alexandr Dugin: Ultrakonzervativní ideolog a pravá ruka Putina, který přežil pokus o atentát . e15.cz, 2022-08-21, . Dostupné online.
- ↑ LARUELLE, Marlene. 10 Alexander Dugin and Eurasianism In: SEDGWICK, Mark J.. Key Thinkers of the Radical Right (Behind the New Threat to Liberal Democracy). : Oxford University Press, 2019. 325 s. ISBN 978-0-19-087759-0.
- ↑ RATNER, Paul. The Most Dangerous Philosopher in the World . BigThink, 2016-12-18, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА Archivované 2007-10-15 na Wayback Machine Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.
- ↑ Sol Noctis . . Dostupné online.
- ↑ Eurasianismus. Ideologie, která má ovládat dnešní Kreml . Praha: Česká televize, . Dostupné online.
- ↑ Anton Shekhovtsov - Aleksandr Dugin's Neo-Eurasianism: The New Right à la Russe . mod-langs.ox.ac.uk, . Dostupné online.
- ↑ Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал[nefunkčný odkaz Novyj region, 8. 8. 2008.
- ↑ a b Alexandr Dugin / Александр Дугин . konservatizm.org, . Dostupné online.
- ↑ U.S. Department of the Treasury . home.treasury.gov, . Dostupné online.
- ↑ Petra Procházková, Deník N. Prišla vojna do Moskvy? Čo znamená smrť „Rasputinovej“ dcéry pre Putinov pokojný spánok. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-08-21. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexandr Gelievič Dugin
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- The Fourth Political Theory (česky)
- Evrazia.info
- Russia Profile: Alexander Dugin Archivované 2010-08-11 na Wayback Machine
- Preklad úryvkov z Duginovej knihy Filozofia vojny (česky)
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alexandr Dugin na českej Wikipédii a Дугин, Александр Гельевич na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk