A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ruština (Русский язык) | |
Štáty | Rusko a veľa susedných krajín |
---|---|
Región | Východná Európa a Ázia |
Počet hovoriacich | 260 miliónov |
Poradie | 7 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | cyrilika (ruská abeceda) |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Rusko Bielorusko Kazachstan Kirgizsko jeden zo 6 jazykov OSN SNŠ |
Regulátor | Ruská akadémia vied |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | ru |
ISO 639-2 | rus |
ISO 639-3 | rus |
Wikipédia | |
Adresa | ru.wikipedia.org |
Pomenovanie | Википедия, свободнaя энциклопедия |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Základné frázy jazyka Ruština | |
Áno | Да (Da) |
---|---|
Nie | Нет (Ňet) |
Možno | Возможно (Vazmožna) |
Ahoj | Привет (Privet) – privítanie Здравствуй(те) (Zdrastvuj(ťe))- privítanie (dobrý deň) Пока (Paka) – rozlúčka |
Dovidenia | До свидания (Dasvidaňja) |
Ďakujem | Спасибо (Spаsibа) |
Prepáčte | Извините (Izviniťe) |
Hovoríš po rusky? | Ты говоришь по-русски? (Ty gavariš pa ruski?) |
Ľúbim Ťa | Я люблю тебя (Ja ľubľu ťibja) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.“ |
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык, russkij jazyk) je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, jedným z dvoch úradných jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po angličtine je druhým najpoužívanejším jazykom na internete. Je hlavným úradným jazykom SNŠ.
Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.
Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.
Zhruba do polovice 20. stor. pojem ruština (reps. ruský jazyk) často zahŕňal okrem toho, čo sa dnes označuje ako ruština (veľkoruština) aj to, čo sa dnes označuje ako ukrajinčina, rusínčina, bieloruština.[1][2]
Výslovnosť
Má tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.
Prízvuk je voľný a pohyblivý.
V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).
Abeceda
Ruština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov.[3] V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):
А /a/ |
Б /b/ |
В /v/ |
Г /ɡ/ |
Д /d/ |
Е /je/ |
Ё /jo/ |
Ж /ʐ/ |
З /z/ |
И /i/ |
Й /j/ |
К /k/ |
Л /l/ |
М /m/ |
Н /n/ |
О /o/ |
П /p/ |
Р /r/ |
С /s/ |
Т /t/ |
У /u/ |
Ф /f/ |
Х /x/ |
Ц /ts/ |
Ч /tɕ/ |
Ш /ʂ/ |
Щ /ɕː/ |
Ъ /-/ |
Ы /ɨ/ |
Ь /ʲ/ |
Э /e/ |
Ю /ju/ |
Я /ja/ |
Najdôležitejšie frázy
(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)
- Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
- Добрый вечер (Dóbryj véčer) - Dobrý večer
- Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
- Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
- Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
- Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
- Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
- Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
- Скажите пожалуйста, где туалет? (Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
- Мост (Most) - Most
- Гора (Gará) - Hora
Referencie
- ↑ ruský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 148.
- ↑ Russische Sprache. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 288-289.
- ↑ Lingea s.r.o.. Gramatika súčasnej ruštiny. : Lingea s.r.o., 2013. Dostupné online. ISBN 9788081450495.
Iné projekty
Externé odkazy
- Rusko-slovenský/Slovensko-ruský slovník
- Stručný prehľad ruskej gramatiky z Rusko-slov. a slovensko-rus. slovníka pre školy od SPN
- Slovensko-ruské fórum
- Rusko-slovenský paralelný korpus
- Free language learning Archivované 2009-11-22 na Wayback Machine FREE PDF Bulgarian Russian English Language {Ivaylo IVAYLOV}
- Mnohojazyčná stránka na výučbu ruštiny
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk