A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bosniačtina (bosanski / босански) | |
Štáty | Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora |
---|---|
Región | Balkánsky polostrov |
Počet hovoriacich | 2,5 milióna (2008)[1] |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
Písmo | latinka, cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Bosna a Hercegovina Čierna Hora Chorvátsko Kosovo (ako srbčina)[2] Severné Macedónsko |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | bs |
ISO 639-2 | bos |
ISO 639-3 | bos |
Mapa rozšírenia | |
Krajiny, kde je bosniačtina úradným jazykom, (tmavozelená) a krajiny, kde je bosniačtina úznávaným minoritným jazykom (svetlozelená). | |
Wikipédia | |
Adresa | bs.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedia, slobodna enciklopedija |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Bosniačtina[3][4][5][6] alebo bosniančina[7][pozn 1] je južnoslovanský jazyk (prípadne varieta srbochorvátčiny - pozri nižšie). Je to spisovný jazyk Bosniakov (bosnianskych Moslimov).
Lingvistické postavenie
Od 90. rokov 20. storočia sa zvykne bosniačtina zaraďovať ako samostatný jazyk.[10][5][11] Niektorí autori ju však považujú len za súčasť (resp. spisovný jazyk špecifickejšie za štandardnú varietu) srbochorvátskeho jazyka.[12][13][14]
V časoch socialistickej Juhoslávie (od 50. do 80. rokov 20. storočia) sa bosniačtina považovala vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátskeho jazyka, a to jeho srbského variantu.[11][15] V prvej polovici 20. storočia sa bosniačtina (ako skupina nárečí) v závislosti od autora považovala buď za súčasť (srbského dialektu) srbochorvátskeho jazyka alebo za súčasť srbského jazyka.[16][17][18]
P. J. Šafárik v roku 1826 bosniačtinu uvádzal ako jedno z "podrečí" srbčiny (a nie chorvátčiny).[6]
Administratívne postavenie
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čiernej Hore a v Kosove.
Charakteristika
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že v slovnej zásobe obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov), a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.[5]
Poznámky
- ↑ Toto označenie zvykne byť považované za menej vhodné, keďže zoň môže vyplynúť, že ide o jazyk používaný obyvateľmi Bosny a Hercegoviny vo všeobecnosti, neberúc ohľad na etnicitu.[8] Slovník súčasného slovenského jazyka pri hesle bosniančina tiež uvádza poznámku, že termín „bosniačtina“ je vhodnejší.[9]
Referencie
- ↑ Accredited Language Services: An Outline of Bosnian Language History . Accredited Language Services. Dostupné online. Archivované 2016-08-01 z originálu.
- ↑ Constitution of the Republic of Kosovo . . S. 2. Dostupné online.
- ↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ Iveta Vančová – Ľubor Králik. Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. In: Slovenská reč 3 2006
- ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
- ↑ a b S. 138
- ↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 229.
- ↑ Bosniansky a bosniacky, bosniačtina, Bosniak a Bosňan. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2006, roč. 71, čís. 3, s. 192. Dostupné online. ISSN 0037-6981.
- ↑ bosniančina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑
- ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 89.
- ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
- ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
- ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
- ↑ Srbsko. In: Pyramída
- ↑ srbský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 211.
- ↑ Jihoslované. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 3. H – Kn. Praha : Československý kompas, 1927. 1040 s. S. 772 – 773.
- ↑ http://www.zeno.org/Meyers-1905/A/Serbokroatische+Sprache
Externé odkazy
- Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk