A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Južnoslovanské jazyky[1][2] (staršie: južné slovanské jazyky[3], juhoslovanské jazyky[4][3] - ale porovnaj juhoslovanské jazyky) sú vetva slovanských jazykov. Vyskytujú sa na Balkánskom polostrove. Hovoria nimi južní Slovania.
Členenie
južnoslovanské jazyky:[2][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16]
- západné južnoslovanské jazyky (západojužnoslovanské jazyky, juhozápadoslovanské jazyky):
- slovinčina v širšom zmysle:
- slovinčina v užšom zmysle
- vindčina - jazyk malej časti rakúskych Slovincov, silno ovplyvnený nemčinou[5][17]
- (†) prekmurčina (východná slovinčina, panónska slovinčina, zámurčina, vendčina) - jazyk uhorských Slovincov
- resijčina (rezjančina,[18] reziančina, rozajančina, ako nárečie: resijská/rezjanská/rezianská/rozajanská slovinčina) - v Taliansku; niekedy považovaná za slovanský jazyk nesúvisiaci so slovinčinou[5][19][20]
- bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina (bosniačtina-chorvátčina-srbčina, srbčina-chorvátčina-bosniačtina, srbčina-chorvátčina, srbochorvátčina, chorvátosrbčina, stredojužnoslovančina, stredné južnoslovanské jazyky, centrálny južnoslovanský diasystém; zastarano: ilýrčina, juhoslovančina, južnoslovančina; ako súčasný štandardný jazyk aj: štandardná novoštokavčina, štokavčina[21]):
- srbčina (srbský variant srbochorvátčiny)
- †slavenosrbčina (slovanskosrbčina) - zmes srbčiny a ruskej redakcie cirkevnej slovančiny (ruskoslovanského jazyka); niekedy považovaná za súčasť srbčiny
- čiernohorčina - staršie považovaná za súčasť srbčiny
- bosniačtina (bosniančina) - staršie považovaná za súčasť srbčiny
- chorvátčina v širšom zmysle (= chorvátsky variant srbochorvátčiny):
- chorvátčina v užšom zmysle - t. j. západná časť štokavských nárečí a (dnešný či historický) spisovný jazyk na nich založený
- kajkavčina (ako nárečie: kajkavské nárečia) resp. kajkavský literárny jazyk [22][23][24] - prechod medzi chorvátčinou v užšom zmysle a čakavčinou na jednej strane a slovinčinou na strane druhej; od stredoveku do začiatku 19. storočia niekedy považovaná za súčasť slovinčiny[25]; v 18. a na zač. 19. storočia niekedy označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)[26][25][27]
- čakavčina (ako nárečie: čakavské nárečia) - dnes na Istrii a jadranských ostrovoch, v stredoveku aj v južnom pevninskom Chorvátsku; v stredoveku a ranom novoveku označovaná ako (pravá) chorvátčina (namiesto dnešnej chorvátčiny v užšom zmysle)
- † zmes čakavčiny a chorvátskej (čakavskej) redakcie cirkevnej slovančiny - v stredovekom Chorvátsku; existencia sporná [28][16]
- burgenlandská chorvátčina (=gradiščanská chorvátčina)[29] - z čisto jazykového hľadiska väčšinou spadá pod čakavské nárečia, ale sčasti aj štokavské a kajkavské nárečia
- moliská slovančina (molizská/molisanská/molizanská slovančina, ako nárečie: moli(z)ská/molisanská/molizanská chorvátčina) - v Taliansku; často považovaná za nárečie chorvátčiny
- slovinčina v širšom zmysle:
- torlačtina (ako nárečie: torlacké nárečia, prizrensko-timocké nárečia, šopské nárečia) - tvorí prechod medzi srbčinou a bulharčinou (a teda západnými a východnými južnoslovanskými jazykmi), často sa považuje za nárečie srbčiny[30][5]
- východné južnoslovanské jazyky (východojužnoslovanské jazyky, juhovýchodoslovanské jazyky; zastarano: bulharčina v širšom zmysle):
- bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazyky[31][32], bulharské jazyky[33]):
- bulharčina v užšom zmysle
- pomáčtina[5][33] - často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- banátska bulharčina[34] - v Banáte; často považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- macedónčina - staršie považovaná za súčasť bulharčiny v užšom zmysle
- egejská macedónčina[35] - v Grécku; často považovaná za súčasť macedónčiny
- †staroslovienčina a cirkevná slovančina - zaradenie do južnoslovanských jazykov nie je isté, pretože staroslovienčina sa dá tiež považovať za podobnú praslovančine[11]
- bulharsko-macedónske jazyky (macedónsko-bulharské jazyky, balkánskoslovanské jazyky[31][32], bulharské jazyky[33]):
Prechod medzi západoslovanskými a južnoslovanskými jazykmi tvorila †panónčina (=panónska slovančina) - pozri napr. v článku západoslovanské jazyky.
V minulosti niektorí autori (napr. Czambel) považovali aj slovenčinu za (pôvodom) južnoslovanský jazyk, ktorý bol neskôr počeštený a prípadne popoľštený.[36]
Charakteristika
Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi:[37]
- Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam.
- Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar.
- Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi.
- Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum
Referencie
- ↑ južnoslovanský. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 243.
- ↑ a b KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 78, 88-90.
- ↑ a b DVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957
- ↑ juhoslovanský. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ a b c d e MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 64 – 95, 12.
- ↑ KREJČÍ: Jihoslovanské jazyky. Základní informace o jihoslovanských jazycích pro posluchače předmětu Slovanské areály. Slovinština; srbochorvatština (srbština, chorvatština, bosenština, černohorština); makedonština; bulharština. (?)2016
- ↑ Slavic . ethnologue.com, . Dostupné online.
- ↑ Glottolog 4.4 - South Slavic . glottolog.org, . Dostupné online.
- ↑ Sprachenlexikon . eeo.aau.at, . Dostupné online.
- ↑ MAGOCSI, Paul R.. A New Slavic Language is Born (The Rusyn Literary Language of Slovakia). : East European Monographs, 1996. 147 s. ISBN 978-0-88033-331-3. S. 7,8.
- ↑ a b Indo-European Languages Balto-Slavic Family . mnabievart.com, . Dostupné online.
- ↑ NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27
- ↑ BOGOZCOVÁ, I. Úvod do studia jazyků a gramatiky staroslověnštiny. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2012, S. 7 (citovaná napr. tu s.l. : Gunter Narr Verlag, 2009. 267 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8233-6478-8. S. 16-21.
- ↑ Лингвистический энциклопедический словарь online. tapemark.narod.ru, cit. 2021-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b Slovanské jazyky v historicko-kulturních souvislostech - Jihoslovanské jazyky 3
- ↑ 4 Volkszählung 2001
- ↑ http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/1998_02/1998_02.pdf
- ↑ http://resianlanguage.blogspot.com/2016/03/language-and-history-of-resian-valley.html
- ↑ Martina Lukáčová: TERSTSKÁ LITERATÚRA: JAZYKOVO – KULTÚRNO – SPOLOČENSKÝ FENOMÉN NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA 5 S. 172
- ↑ Pozri zdroje týchto názvov uvedené v článku srbochorvátčina
- ↑ ISO 639-3 Registration Authority Request for Change to ISO 639-3 Language Code Change Request Number: 2014-056 (completed by Registration authority) Date: 2014-7-3 6
- ↑ ISO 639-3 Registration Authority Request for New Language Code Element in ISO 639-3 This form is to be used in conjunction with a “Request for Change to ISO 639-3 Language Code” form Date: 2013-7-25 7
- ↑ Kajkavski jezík online. zvirek.net, 2013-11-25, cit. 2021-10-29. Dostupné online. Archivované 2021-10-30 z originálu.
- ↑ a b ŠAFAŘIK, Pavel Jozef. Geschichte der slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten von Paul Joseph Schaffarik. s.l. : Mit Kö. Ung. Universitäts - Schriften, 1826. 548 s. S. 235-236.
- ↑ August Ludwig von Schlözer. Allgemeine Nordische Geschichte. s.l. : Gebauer, 1771. 644 s. S. 334.
- ↑ Archivovaná kópia online. Cit. 2021-10-31. Dostupné online. Archivované 2021-11-03 z originálu.
- ↑ KEMPGEN, Sebastian; KOSTA, Peter; BERGER, Tilman; GUTSCHMIDT, Karl. Die slavischen Sprachen / The Slavic Languages. Halbband 2. s.l. : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. 1187 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11021547-2.
- ↑ Benčić, Nikola, Csenar-Schuster, Agnes, Kinda-Berlaković, Andrea Zorka et al.: Gramatika gradišćanskohrvatskoga jezika. Znanstveni institut Gradišćanskih Hrvatov / Wissenschaftliches Institut der Burgenländischen Kroaten, Željezno/Eisenstadt 2003.
- ↑ MOSELEY, Christopher. Atlas of the World's Languages in Danger. s.l. : UNESCO, 2010. 218 s. ISBN 978-92-3-104096-2. S. 37.
- ↑ BIDWELL, C. E. THE MORPHO-SYNTACTIC TYPOLOGY OF THE SLAVIC LANGUAGES 1964 8, S. 16
- ↑ https://kalender.univie.ac.at/einzelansicht/?tx_univieevents_pi1id=24917
- ↑ a b https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Pomakisch.pdf
- ↑ https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/BanaterBulgarisch.pdf
- ↑ https://eeo.aau.at/wwwg.uni-klu.ac.at/eeo/Aegaeis-Makedonisch.pdf
- ↑ TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Kultúra. s.l. : Obzor, 1979. 1084 s. S. 122.
- ↑ Prevzaté z článku slovanské jazyky.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk