A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexandr Lavejkin | |
kozmonaut NPO Energija | |
Alexandr Lavejkin v roku 2005 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Narodenie | 21. apríl 1951 (73 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Súčasné zamestnanie | riaditeľ múzea |
Predchádzajúce zamestnanie | inžinier |
Čas vo vesmíre | 174 dní, 3 hodiny, 25 minút |
Kozmonaut od | 1. decembra 1978 |
Misie | EO-2 (Sojuz TM-2/Mir) |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 28. marca 1994 |
Alexandr Ivanovič Lavejkin (rus. Александр Иванович Лавейкин, * 21. apríl 1951, Moskva) je bývalý sovietsky inžinier a kozmonaut. Roku 1987 sa zúčastnil 2. základnej expedície na vesmírnu stanicu Mir. Na obežnej dráhe strávil 174 dní, 3 hodiny a 26 minút.
Život
Alexandr Lavejkin sa narodil v Moskve v rodine generála letectva, vojnového hrdinu, Ivana Pavloviča Lavejkina, je ruskej národnosti. Strednú školu dokončil roku 1968. Roku 1974 dokončil štúdiá v obore výroba kozmických strojov na fakulte strojárstva Moskovskej vysokej technickej školy N. E. Baumana.[1]
Po škole pracoval v NPO Energija, zaoberal sa tam výpočtami pevnosti konštrukčných prvkov kozmických lodí a hydraulickými systémami lodí. Prihlásil sa medzi kozmonautov, prešiel výberom, 1. decembra 1978 ho schválila medzirezortná komisia pre výber kozmonautov a 8. decembra bol príkazom ministra všeobecného strojárenstva menovaný kozmonautom oddielu NPO Energija.[2] Roku 1980 vstúpil do komunistickej strany.[1]
Prekonal základný kozmonautický výcvik, pričom bol začlenený do skupiny pripravujúcich sa na lety raketoplánom Buran. Preto príprava zahŕňala aj lietanie na L-29 Delfín. V novembri 1984 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa k letom na vesmírnu stanicu Mir.[2]
Vo februári 1986 bol menovaný palubným inžinierom záložnej posádky 2. základnej expedície na Mir. Veliteľom jeho posádky sa stal Jurij Romanenko. Šesť dní pred štartom bola kvôli ochoreniu jej člena Alexandra Serebrova hlavná posádka 2. expedície odvolaná a nahradená zálohou Romanenko, Lavejkin.[2]
Do vesmíru odštartoval s Romanenkom z kozmodrómu Bajkonur 6. februára 1987 v kozmickej lodi Sojuz TM-2. Po dvojdňovom samostatnom lete sa Sojuz úspešne spojil s Mirom. Kozmonauti na palube Miru pracovali pol roka, prijali modul Kvant-1, venovali sa fyzikálnym i biologickým experimentom, astronomickým pozorovaniam a údržbe stanice. Počas letu trikrát vystúpili do vesmíru, na povrchu stanice pracovali celkom 8 hodín a 48 minút.[1] Koncom júna sa u Lavejkina objavili odchýlky v práci srdca, preto padlo rozhodnutie o jeho predčasnom návrate na Zem pri nadchádzajúcej výmene kozmickej lode Sojuz. Dňa 24. júla sa k Miru pripojili kozmonauti 1. návštevnej expedície v Sojuze TM-3 Alexandr Viktorenko, Alexandr Alexandrov a Sýrčan Muhammed Ahmad Fariz. Lavejkin sa s Viktorenkom a Farizom vrátil v Sojuze TM-2 na Zem, na Mire ho nahradil Alexandrov.[3]
Sojuz TM-2 pristál 30. júna 1987 v kazašskej stepi 140 km severovýchodne od Arkalyku.[4] Za rok bol vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom, od Sýrie dostal rad „Hrdina Sýrskej arabskej republiky“ a „Rád družby a spolupráce“.[2]
Jeho srdcové problémy boli zhodnotené ako nevýznamné odchýlky od normy a mohol sa vrátiť k práci kozmonauta. Roku 1990 bol začlenený do skupiny pre let Sojuz-záchranca, pripravovanom pre prípad problémov pri lete raketoplánu Buran. Od mája 1991 bol v záložnej posádke "kazašského" letu (s Vasilijom Ciblijevom a Talgatom Musabajevom). Keď bol v júni 1991 zlúčený let Kazacha s programom AustroMir 91 (let rakúskeho kozmonauta), nezostalo pre Lavejkina miesto. V októbri 1991 ho vymenovali do tretej posádky 11. expedície na Mir, ale v apríli 1992 z prípravy vypadol, pretože sa kvôli veľkej svalovej hmote nevošiel do skafandra Orlan DMA. V dôsledku toho sa mohol zúčastniť iba krátkodobých letov, nepredpokladajúcich výstupy do vesmíru. Kozmonautom zostal ešte dva roky, do 28. marca 1994, o mesiac neskôr odišiel aj z Energije.[2]
Od roku 2007 je zástupcom riaditeľa pre vedeckú prácu moskovského pamätného múzea kozmonautiky (rus. Мемориальный музей космонавтики).[2]
Alexandr Lavejkin je ženatý, má jedného syna.[2]
Referencie
- ↑ a b c UFARKIN, Nikolaj Vasiljevič. Герои Страны . проект "Герои Страны", . Kapitola Александр Иванович Лавейкин. Dostupné online. (rusky)
- ↑ a b c d e f g IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote . Moskva: rev. 2010-07-10, . Kapitola Александр Иванович Лавейкин. Dostupné online. (rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš; LÁLA, Petr. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky . REV. 2001-11-04, . Kapitola Sojuz TM-2. Dostupné online.
- ↑ VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Velká encyklopedie družic a kosmických sond . Praha: . Kapitola 1987-013A - Sojuz-TM 2. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Lavejkin na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk