A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alexej Leonov | |
kozmonaut CPK | |
Alexej Leonov v roku 1974 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Stav | zosnulý |
Narodenie | 30. máj 1934 Listvianka, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Úmrtie | 11. október 2019 (85 rokov) Moskva, Rusko |
Iné zamestnanie | stíhací pilot |
Hodnosť | generálmajor sovietskych vzdušných síl |
Čas vo vesmíre | 7 dní, 32 minút |
Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 12 minút, 9 sekúnd |
Kozmonaut od | 7. marca 1960 |
Misie | Voschod 2, Sojuz 19/Sojuz-Apollo |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 26. januára 1982 |
Alexej Archipovič Leonov (rus. Алексей Архипович Леонов; * 30. máj 1934, Listvianka – † 11. október 2019, Moskva[1]) bol sovietsky kozmonaut, ktorý v rámci letu Voschod 2 vystúpil ako prvý človek do voľného priestoru.
Život
Narodil sa v mnohopočetnej rodine v obci Listvianka v Kemerovskej oblasti. V roku 1947 sa s rodičmi presťahoval do Kaliningradu. V roku 1955 absolvoval začiatočný letecký výcvik leteckej škole v meste Kremenčug. V roku 1957 skončil vojenský letecký výcvik v meste Čugujev.
V roku 1960 sa dostal do prvej skupiny sovietskych kozmonautov. V roku 1965 pri lete kozmickou loďou Voschod 2 vystúpil ako prvý človek z družice do voľného priestoru. Vzdialil sa od lode pripútaný lanom na vzdialenosť 5,35 metrov. Výstup trval dovedna 20 minút, z toho 12 minút mimo kozmickej lode.
Neskôr bol v rámci sovietskeho mesačného programu cvičený za veliteľa lunárneho modulu a podľa viacerých zdrojov sa v prípade jeho úspechu mal stať prvým človekom na Mesiaci. Celý program bol ale zrušený a poslednou kozmickou misiou, na ktorej sa Leonov zúčastnil, bol medzinárodný experiment kozmických lodí Apollo a Sojuz 19 (na ktorej bol Leonov veliteľom) na obežnej dráhe okolo Zeme v dňoch 15. – 24. júla 1975, uskutočnenom pod názvami „Apollo Sojuz Test Project“ (ASTP) a „Experimentaľnyj Poľot Apollon Sojuz“ (EPAS).
Leonov sa tiež podieľal na vyšetrovaní havárie a smrti prvého kozmonauta J. Gagarina a napokon v roku 2013 zverejnil ako prvý z kompetentných informácie o okolnostiach jeho smrti.[2]
Referencie
- ↑ Умер космонавт Алексей Леонов . RIA Novosti, 2019-10-11, . Dostupné online. (rusky)
- ↑ Prokopčák, T. Rusi priznali, ako zomrel Jurij Gagarin . sme.sk, 17.06.2013, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexej Archipovič Leonov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk