A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Neurón alebo nervová bunka je bunka, ktorá je najvýznamnejším stavebným a funkčným prvkom nervového tkaniva.
Na rozdiel od ostatných buniek v tele prežíva väčšina neurónov počas celého ľudského života.[1]
Morfológia
Skladá sa z tela bunky (iné názvy neurocyt, perikaryon alebo soma), teda nervovej bunky v užšom zmysle. Telo má prevažne význam centra látkovej premeny a z vodivých výbežkov. Výbežky nervovej bunky sú dvojaké:
- dendrity: sú dostredivé – prijímajú vstupnú informáciu (nervový vzruch),
- axóny (neurity): sú odstredivé– vedú informáciu (nervový vzruch) od tela neurónu
Kontakty medzi neurónmi navzájom a medzi neurónmi a inými bunkami zabezpečujú synapsie. V minulosti bola nervová sústava človeka považovaná za sieť vzájomne pospájaných buniek. Až tzv. neurónová teória považovala každú nervovú bunku za samostatnú funkčnú i štrukturálnu jednotku. Presadila sa koncom 19. storočia a jej definitívnu platnosť potvrdil elektrónový mikroskop, ktorý dokázal priamo synapsie zobraziť.[2]
Neurocyt
Veľkosť tela neurónu – neurocytu – sa pohybuje od 4 po 13 mikrometrov. Jeho jadro je guľaté alebo oválne, s výrazným jadierkom. V cytoplazme je množstvo ribonukleoproteínov, ktoré sa typicky farbia a v mikroskopickom preparáte vytvárajú hrudky označované ako Nisslova substancia.
Výbežky
Dendrity
Dendritov má neurón spravidla väčší počet, bývajú kratšie a bohato rozvetvené. Ich povrch býva často pokrytý dendritickými tŕňmi (púčikmi), na ktorých sú synapsie.
- multipolárne neuróny – sú typické, veľa dendritov, jeden neurit
- bipolárne neuróny – jeden dendrit, jeden neurit
- pseudounipolárne neuróny – dendrit i neurit majú jeden spoločný kmeň a delia sa až po niekoľkých mikrometroch
- unipolárne alebo adendritické neuróny – bez dendritu (napr. zmyslové bunky)
Neurit
Neurit (axón, nervové vlákno) býva spravidla jeden, na konci môže byť značne rozvetvený (tzv. terminálna arborizácia alebo koncové vetvenie), posledné úseky na nazývajú koncové guľkovité výbežky (butóny)[1] . Každá vetva je zakončená synapsiou; vetvičky sa označujú ako telodendrie. Tieto končia na dendritoch alebo neurocytoch neurónov, na svalových alebo žľazových bunkách. Vo väčšine prípadov je neurit po celej dĺžke, okrem začiatočného (iniciálneho) segmentu a tenkých vetiev terminálneho vetvenia, obalený myelínovou pošvou, ktorá sa významne podieľa na prenose vzruchu. Čím je nervové vlákno a je myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruch. Myelínová pošva nepokrýva povrch axónu súvisle, ale je prerušovaná Ranvierovými zárezmi. Vzdialenosti medzi nimi sú 0,3 až 1,2 mm (čím sú väčšie, tým sa vzruch po axóne šíri rýchlejšie). V periférií sú zárezy oddelené od okolia bazálnou membránou, v mozgu a mieche nasadajúcimi astrocytmi.[3]
- Golgiho neurón I. typu (tiež tzv. principálny alebo projekčný neurón) – dlhý neurit, prepája vzdialené časti nervovej sústavy
- Golgiho neurón II. typu (tiež tzv. interneurón alebo neurón lokálneho okruhu) – krátky neurit, prepája krátke vzdialenosti
Plazmatická membrána neurónu
Jej zvláštnosťou sú oblasti s typickým výskytom určitého druhu iónových kanálov: časť je chemicky (synapsie) a časť elektricky riadená (oblasti vedúce vzruch a reagujúce na zmenu membránového potenciálu).
Neurofibrily
Tvoria zväzky prebiehajúce telom i výbežkami, zobraziteľné sú len špeciálnym farbením alebo elektrónovým mikroskopom. Delia sa na hrubšie neurotubuly, ktoré sa podieľajú na prúdení cytoplazmy i prenose mediátorov v bunke, a tenšie neurofilamenty.
Funkcia
Neurón je bunka špecializovaná na získavanie, prenos, spracovanie a ukladanie informácií. Informáciu prenáša vo forme elektrického signálu. Časť neurónov prenáša informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do riadiacich centier centrálnej nervovej sústavy, časť regulačnú odpoveď z týchto centier do tkanív a orgánov. Časť neurónov tvorí tieto regulačné centrá, ktorá signály spracúvajú, ukladajú a plánujú odpoveď.[3]
Vzťahy medzi neurónmi
Nervové bunky vytvárajú v centrálnom nervovom systéme zložitú sieť. Medzi základné funkčné princípy tejto siete patria:
- konvergencia – výbežky viacerých neurónov sa zbiehajú na jednom neuróne, ktorý tak „zbiera“ signály z viacerých zdrojov
- divergencia – výbežky jedného neurónu sú spojené s viacerými ďalšími neurónmi; jeden vzruch tak môže aktivovať viaceré dráhy či reakcie a dochádza k zosilneniu signálu
Vyššie uvedené charakteristické vlastnosti neurónovej siete umožňujú nasledovné zmeny signálu:
- sumácia – viacero podprahových signálov v určitom časovom úseku môže vyvolať aktivitu kľúčového neurónu
- priestorová sumácia – využíva sa konvergencia, umožňuje nervovému systému napr. reagovať na podnety z viacerých receptorov až po prekročení určitej intenzity
- časová sumácia – vzruch vyvolá rýchla „salva“ akčných potenciálov na jednom nervovom vlákne, ktorá napr. aktivuje uvoľnenie dostatočného množstva mediátora na synapsii a prenos signálu na ďalší neurón
- facilitácia – osobitný typ priestorovej sumácie: vzruchy z určitých vlákien nevyvolávajú reakciu neurónu v podobe vzruchu (podprahové podnety) ale zvyšujú citlivosť pre signály z iných vlákien, ktoré sú v kontakte s tým istým neurónom (čiže jeden signál znižuje prah dráždivosti pre iný signál)
- oklúzia – viacero signálov prichádzajúcich na neurón v rovnakom čase sa vzájomne vyruší a neurón má nižšiu reaktivitu ako keď naň prichádzajú vzruchy v určitom časovom odstupe (akási biologická „poistka“, brániaca preťaženiu)
Zásadným faktom je tzv. „zákon všetko alebo nič“ – neurón buď nereaguje, alebo reaguje vznikom akčného potenciálu. Intenzitu a charakter reakcie práve ovplyvňujú vyššie uvedené regulačné systémy.
Referencie
- ↑ a b MAGRINI, Marco; POGGIO, Tomaso. Mozog : návod na použitie : stručná príručka k najzložitejšiemu prístroju na svete. Prvé. vyd. Bratislava : Ikar, 2021. 255 s. ISBN 978-80-551-7204-0. S. 19 – 25.
- ↑ PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Obecná neuroanatomie, s. 35. (česky)
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neurón
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk