A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Donald Roy Pettit | |
Astronaut NASA | |
Št. príslušnosť | USA |
---|---|
Narodenie | 20. apríl 1955 (69 rokov) Silverton, Oregon, USA |
Iné zamestnanie | inžinier (chemik) |
Čas vo vesmíre | 370 dní |
Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 13 hodín a 17 minút |
Kozmonaut od | 1. mája 1996 |
Misie | Expedícia 6 (STS-113/ISS/Sojuz TMA-1) STS-126, Sojuz TMA-03M (Expedícia 30/31) |
Znaky misií | |
Donald Roy Pettit (* 20. apríl 1955, Silverton, Oregon, USA) je americký chemik Národného laboratória Los Alamos, od mája 1996 americký astronaut, člen oddielu astronautov NASA. Do vesmíru sa prvýkrát dostal v roku 2002 na polročnú výpravu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) ako člen Expedícia 6. Druhýkrát vzlietol do vesmíru na palube raketoplánu Endeavour (let STS-126). Tretíkrát letel v decembri 2011 opäť na dlhodobú misiu v Sojuze TMA-03M na ISS v rámci (Expedícií 30/31). Vo vesmíre počas troch letov strávil zhruba 370 dní a vykonal dva výstupy do otvoreného vesmíru.
Život
Mladosť
Donald Pettit sa narodil v Silvertone v Oregone, tu tiež roku 1973 ukončil strednú školu. Roku 1979 získal bakalársky titul na Oregonskej štátnej univerzite (angl. Oregon State University) v odbore chemické inžinierstvo. Roku 1985 získal titul doktora na Arizonskej univerzite (angl. University of Arizona). Už od roku 1984 pracoval v Národnom laboratóriu Los Alamos. Tu sa zaoberal výskumom dynamiky plynov a materiálov v stave beztiaže, jedným z výsledkov jeho prác je šálka dovoľujúca pitie kávy v prostredí mikrogravitácie.[1]
Astronaut
V roku 1984 sa prihlásil do 10. náboru astronautov NASA a dostal sa len medzi 128 finalistov. Roku 1987 sa zúčastnil 12. náboru, opäť neprešiel. Roku 1994 sa zúčastnil 15. náboru, ale zase neprešiel. Úspech slávil až po štvrtýkrát, v máji 1996 v 16. nábore. Absolvoval všeobecnú kozmickú prípravu a získal kvalifikáciu letový špecialista.[1]
Prvý let
Do posádky bol prvýkrát zaradený v marci 2001, išlo o záložnú posádku Expedície 6. V júli 2002 bol preradený do hlavnej posádky tej istej expedície.[1] Do vesmíru odštartoval na palube raketoplánu Endeavour 24. novembra 2002. S kolegami s Expedície 6 - veliteľom Kennethom Bowersoxom a palubným inžinierom Nikolajom Budarinom - prevzali od členov Expedície 5 na nasledujúcich šesť mesiacov Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Počas letu Pettit dvakrát vystúpil do otvoreného vesmíru, celková dĺžka výstupov bola 13 hodín a 17 minút. Trojica pristála 4. mája 2003 v Sojuze TMA-1, let trval 161 dní, 1 hodinu a 15 minút.[2]
Druhý let
V decembri 2003 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 11, ale čoskoro ho vymenil Daniel Tani. V októbri 2007 (oficiálne bolo vymenovanie oznámené 22. novembra 2007) bol zaradený na miesto letového špecialistu letu STS-126. Raketoplán Endeavour odštartoval na let STS-126 15. novembra 2008, k ISS vyniesol modul Leonardo, posádka sa venovala údržbe stanice, bol vymenený tretí člen posádky ISS. Endeavour pristál 30. novembra 2008 po 15 dňoch, 20 hodinách a 29 minútach letu.[3] V júli 2009 bol navrhnutý do hlavnej posádky Expedície 30 so štartom v novembri 2011.[1]
Tretí let
21. decembra 2011 odštartoval z kozmodromu Bajkonur Sojuz TMA-03M. Na jeho palube boli okrem Pettita aj kozmonauti Oleg Kononenko a André Kuipers. 23. decembra sa kozmická loď spojila s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) a kozmonauti sa pripojili k posádke stanice na dlhodobý pobyt.
Súčasťou Pettitových úloh bolo zachytenie prilietajúcej nepilotovanej zásobovacej lode Dragon pomocou robotického manipulátora, tzv. kanadskej ruky (Canadarm 2) a pritiahnutie k zadokovaniu k modulu Harmony.[4] Pettit potom ako prvý kozmonaut v histórii 26. mája vstúpil na obežnej dráhe do kozmického plavidla, vytvoreného komerčnou spoločnosťou.
Počas svojej misie pomáhal demonštrovať vplyv mikrogravitácie na pohyb objektov v priestoroch stanice, konkrétne v simulácii pohybov populárnej hry Angry Birds od spoločnosti Rovio. Videozáznam bol použitý pre nové vydanie hry (Angry Birds Space) 22. mája 2012.
Po splnení všetkých úloh misie ho spolu s kolegami Kononenkom a Kuipersom rovnaký Sojuz, ktorým letel na ISS, aj dopravil bezpečne na Zem. 1. júla 2012o 08:14 UTC sa pristávací modul dotkol Zeme a zavŕšil tak takmer 190-dňový let.
Kreativita a iné aktivity
Počas Expedície 6 v rokoch 2002 – 2003 použil náhradné a nadbytočné diely na zostrojenie zariadenia, ktoré kompenzuje pohyb stanice (napr. voči Zemi alebo hviezdam) a umožňuje stabilné zameranie fotoaparátu alebo kamery na snímaný objekt.[5][6]
Od novembra 2006 do januára 2007 sa pripojil k expedícii na hľadanie meteoritov v Antarktíde (ANSMET), kde strávil šesť týždňov pri zbere vzoriek meteoritov, vrátane lunárnych.[7] Počas expedície vykonal núdzové opravy elektroinštalácie na snežnom skútri a chirurgickom zubárskom vybavení.
V novembri 2008, počas svojho druhého pobytu vo vesmíre, dokončil vývoj hrnčeka na kávu pre kozmonautov s využitím fyzikálnych zákonov o chovaní kvapalín v prostredí mikrogravitácie. Ten umožňuje dopravovať kávu okolo vnútorných záhybov hrnčeka tak, aby ju bolo možné piť a nepoužívať pritom sáčky a slamky. Tento „zero-g cup“ bol v máji 2009 publikovaný v magazíne National Geographic spolu s Pettitovými poznámkami o vzťahu uhlov na priľnavosť kvapalín k rôznym stavebným materiálom.[8]
Referencie
- ↑ a b c d IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2009-08-06, . Kapitola Donald Roy Pettit. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky . REV. 2003-05-25, . Kapitola Expedícia 6. . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Holub. REV. 2008-11-30, . Kapitola STS-126 En/F-22. (po česky)
- ↑ Jonathan Amos. Station grabs SpaceX Dragon ship . BBC News, 2012-05-25, . Dostupné online.
- ↑ Cindy Evans & Will Stefanov. Cities at Night: The View from Space . NASA, . Dostupné online.
- ↑ Space Station Astrophotography . NASA, . Dostupné online. Archivované 2003-04-12 z originálu.
- ↑ Don Pettit Goes to Antarctica . 2006-12-11, . Dostupné online. Archivované 2012-07-20 z originálu.
- ↑ Charlie White. Astronaut invents coffee cup for a weightless cup o' joe . . Dostupné online. Archivované 2011-07-23 z originálu.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Donald Pettit
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- Biographical data. Donald R. Pettit online. NASA, rev. 2008-12-01, cit. 2009-08-20. Dostupné online. (po anglicky) – Oficiálna biografia NASA
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Donald Pettit na českej Wikipédii a Donald Pettit na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk