A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hospodárska informatika je veda o návrhu, vývoji a využití informačných a komunikačných systémov v podnikoch, v podnikaní a vo verejnej správe (pozri Informačný systém). Funguje ako interdisciplinárny odbor, svoje korene má v ekonómii, najmä v obchodnej administratíve a informatike a výpočtovej technike. Pre hospodársku informatiku sú dôležité zistenia a metódy spoločenských vied, najmä sociológie a psychológie a ďalších disciplín, ako je kybernetika, teória systémov a komunikačných technológií v oblasti výskumu, výučby a praxe z počítačovej vedy príslušné ekonomiky.
Veda
Hoci hospodárska informatika v sebe obsahuje viacero charakteristík iných disciplín, má samostatný význam – zaoberá sa teóriou, metódou, nástrojov a intersubjektívne overuje vedomosti v oblasti informačných a komunikačných systémov. Tie sa vyvinuli do komplexnejších systémov vývoja a prevádzky. Ide o vedu v pravom slovazmysle, ale má aj prvky štruktúrnej vedy. Keďže hospodárska informatika sa zaoberá návrhom na použitie systémov, je všeobecne vnímaná ako inžinierska veda. V prvom rade sa hospodárska informatika zaobára informačnými a komunikačnými systémami, ktoré, podobne ako v počítačovej vede, nie sú nevyhnutne elektronické systémy. Hospodárska informatika sa omnoho viac rozvíja pre skutočné sociálne a ekonomické systémy, modely, a snaží sa formulovať a vytvárať požiadavky na informáčné systémy a informačné modely. Dá sa preto chápať aj ako spoločenská veda. Pre tvorbu informačných systémov zase slúži ekonomická počítačová veda. Tieto informácie budú predovšetkým z ekonomického hľadiska postačujúce. Na mnohých univerzitných miestach je hospodárska informatika spojená s ekonomikou.
Ďalej sa hospodárska informatika ako veda zaoberá získanými systémami ako takými, ekonomickými údajmi, informáciami a vedomosťami a tým, ako môžu byť tieto systémy dané k dispozícii.
Okrem toho, že hospodárska informatika je nezávislá vedecká disciplína, je jednou z priorít v rámci štúdií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou súkromných a verejných výskumných ústavov.
Pracovné oblasti hospodárskej informatiky
Hospodárska informatika sa zaoberá plánovaním, vývojom, implementáciou, prevádzkou, rozvojom a hospodárským využívaím informačných a komunikačných systémov, ktoré sa nasadzujú k formálnym podnikovým procesom a k štrukturovaným strategickým rozhodnutiam v podniku a vo verejnej správe.
Aplikácie, ktoré najmä kvôli svojej špecializácii, alebo zovšeobecneniu, nie sú vo formálnom rámci, nerátajú sa ku klasickým praocvným oblastiam hospodárskej informatiky.
Business intelligence | Informačný manažment | Informačný a komunikačný systém | On-line ekonomika | Procesný manažment |
---|---|---|---|---|
|
|
|
|
|
Nástroje
Vedy, z ktorých sa hospodárska informatiky vyvíjala:
- Modelovanie
- Informačný model
- Referenčný model
Ďalšie oblasti
- E-Government
- E-Learning E-Learning
- E-Health
- M-Business
- Very Large Business Applications
Vplyv iných vied
Pre čiastkový odbor informatika sú obzvlášť relevantné nasledujúce úseky:
- Praktická informatika
- Algoritmy
- Operačné systémy
- Databáza
- Dátové štruktúry
- Programovacie jazyky
- Softvérové inžinierstvo (softvérového inžinierstva)
- Počítačové siete
- Umelá inteligencia
- Architektúra počítačov
Podniková ekonomika delí hospodársku informatiku najprv do veľkých čiastočných odborov, a to na operatívnu funkčnú podporu a strategickú podporu rozhodnutia. Úlohou hospodárskej informatiky je pokryť obidve oblastí, aby operatívne procesy mali čo najlepšiu podporu, a súčasne, aby odpadávalo čo najviac údajov ako podklad pre strategické rozhodnutia.
V praxi pokrýva hospodárska informatika nasledujúce konkrétne funkcie:
Prevádzkové podporné funkcie | Strategické rozhodnutia podpory |
---|---|
|
|
Ďalšie poddisciplíny hospodárskej informatiky sú inžinierska veda, komunikačná veda a systému vied psychológie a sociológie.
Vplyv na ostatné vedy
V ekonomickom odbore sa vyvinula výpočtová ekonómia, ktorá využíva iba časť metódy informatiky a hospodárskej informatiky, aby podporovala ekonomické metódy.
História
Pôvodne sa informatické vedy v ekonomike nazývali elektronické spracovanie dát, či operačné spracovanie dát. V anglicky hovoriacich krajinách známe ako Business Informatics. V anglicky hovoriacich počítačovej vedy, ekonomiky ako Business Informatics známa. V tomto odvetví sa uplatňujú informačné systémy (IS). K dispozícii je aj tzv. informačný systém pre výskum (IRS), ktorý je sesterskou disciplínou IS.
V polovici päťdesiatych rokov sa objavili prvé počítačové kurzy v rámci integrovaného štúdia podnikania. V roku 1963 založil Ervin Grochla Ústav pre obchodné organizácie a automatizácie (BIFOA) na univerzite v Kolíne nad Rýnom. O tri roky neskôr uverejnil Peter Mertens, jeden zo zakladateľov spoločnosti Computer Science, svoju doktorantskú prácu, ktorá sa venovala ekonomike v počítačovej vede, s témou medzinárodnej spolupráce a integrácie v rámci automatického spracovania dát. V roku 1968 sa na univerzite Johanesa Keplera v Linzi začal vyučovať odbor so zameraním na spracovanie dát s podnikateľským zameraním vo firmách. Od roku 1975 vzniklo na Technickej univerzite v Darmstadte, univerzite Johanesa Keplera v Linzi, viedenskej Technickej univerzite zameranie na počítačové vedy v priemysle, ktoré potom Asociácie univerzitných učiteľov pre podnikanie prevádzkovať počítačovej vedy Vedecká komisia, ktorá bola založená v roku 1987 vo Vedeckej komisie ekonomika a výpočtová technika bol. Spoločnosť pre počítačové vedy (špecializovaná inštitúcia v nemecky hovoriacich krajinách) v roku 1983 rozšírila svoje oddelenia o piate ekonomické oddelenie, týkajúce sa počítačovej vedy. V nasledujúcom roku bola založená univerzita Učitelia pre hospodársku počítačovej vedy August-Wilhelm Scheer, IDS Scheer s kľúčovým pojmom ARIS. V roku 1988 boli na školách založené Hospodárske pracovné počítačové vedy (AKWI).
V roku 1990 vznikol prvý vedecký časopis pre ekonomiku v počítačovej vede s názvom Výpočtová technika a ekonómia ako nástupca časopisu Aplikovaná výpočtová technika.
O rok neskôr, vedecká komisia ekonomika a výpočtová technika a informatika a výpočtová technika pre firmu na základe odporúčania pre diplom kurzy na vysokých školách, počítačovej vedy z ekonomiky.
V roku 1993 sa konala prvá odborná konferencia hospodárskej informatiky na Westfálsko-wilhemskej Univerzite v Münsteri. Odvtedy sa konali v dvojročných cykloch medzinárodné stretnutia hospodarskej informatiky a premenlivo mulikonferencia hospodárskej informatiky. V roku 2009 sa bude konať odborná konferencia prvýkrát mimo Nemecka, vo Viedni (Rakúsko). Taktiež na Westfálsko-wilhemskej univerzite sa konala prvá odborná konferencia v roku 1997 na vedný odbor hospodárskej informatiky. V roku 1999 bolo v nemecky hovoriacich krajinách prvýkrát možné získať na Westfálsko-wilhemskej univerzite v Muensteri bakalársky a magisterský titul v hospodárskej informatike. Prvá fakulta pre hospodársku informatiku vznikla v roku 2001 na Univerzite Ota Friedricha v Bamergu, a v roku 2004 prvé celosvetovo konané výskumné centrum pre hospodársku informatiku/informačné systémy – Európske výskumné centrum pre informačné systémy (ERCIS), na Westfálsko-wilhemskej univerzite v Muensteri. V roku 2005 verejná spoločnosť pre informatiku, odbor hospodárskej informatiky, vypracovala odporúčania pre bakalárske/magisterské tituly hospodárskej informatiky. V roku 2007 bol vypracovaný v mene vedeckej komisie príkaz odbornej komisie hospodárskej informatiky "odporúčania pre univerzitné vzdelanie v hospodárskej informatike", ktoré boli prijaté od spoločnosti pre informatiku. V zimnom semestri 2008/09 bol prvýkrát v nemeckej hovoriacej oblasti, vypracovaný kompletný anglický postup štúdií v hospodárskej informatike (Informačné systémy) od Westfálsko-wilhemskej univerzity v Muensteri.
Činnosti absolventa hospodárskej informatiky
Absolvent magisterského štúdia v odbore počítačových vied ekonomického výskumu, môže pôsobiť ako študent doktorantského štúdia na vysokej škole. V podnikaní existuje niekoľko oblastí, v závislosti na skúsenostiach sa môžu líšiť. Typické využitie vedomostí je poradenstvo. Tam sa môže absolvent uplatniť v strategisckom (IT stratégie, riadenie portfólia, architektúra), ale aj v taktickom (IT architektúry, analýzy, design, project management, testovanie, kontrola) IT poradenstve.Existuje tiež niekoľko možností uplatnenia sa na vedúcej pozícii v priemysle (CIO, hlavný architekt, projektový manažér, IT stratég), alebo tzv. senior pozícii v oblasti IT (Enterprise Architect, Roztok Architekt, Project Manager, Test Manager, Test Architect, Business Analyst, apod.)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wirtschaftsinformatik na nemeckej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk