A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hyády | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | otvorená hviezdokopa |
Rektascenzia | 04h 27m 00s |
Deklinácia | 15° 52′ 00″ |
Vzdialenosť | približne 150 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 0,5 mag. |
Zdanlivé rozmery (V) | 330´ |
Súhvezdie | Býk |
Fyzické charakteristiky | |
Priemer | približne 80 ly |
Vek | 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov |
Zvláštne vlastnosti | najjasnejšia otvorená hviezdokopa |
Iné označenia | Mel 25, Colliander 50, Cal 41 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 04h 27m 00s; 15° 52′ 00″
Hyády (‘Υάδες, skupina Hyád alebo hviezdny prúd v Býkovi) sú otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Je to najjasnejšia a najbližšia hviezdokopa na oblohe. Jej hviezdy možno pozorovať voľným okom ako útvar v tvare „V“, na vrchole ktorého je hviezda Aldebaran. Aldebaran k nej však fyzicky nepatrí, pretože je k nám asi o 100 ly bližšie ako hviezdy Hyád.
Hyády sú našou najbližšou otvorenou hviezdokopou so vzdialenosťou okolo 134 – 151 ly. S celkovou magnitúdou 0,5 (0,8) sú zároveň najjasnejšou hviezdokopou na oblohe. Je to dosť stará otvorená hviezdokopa s vekom 500 miliónov rokov až 1,1 miliardy rokov, čo je 10-krát viac ako vek druhej jasnej otvorenej hviezdokopy v tomto súhvezdí, Plejád. Je v nej preto veľa červených obrov. Väčšina hviezd v nej je spektrálneho typu G a K, priemernej veľkosti a teplotami sú porovnateľné so Slnkom.
Veľkosť a pohyb
Hviezdy Hyád sú dosť prežiarené Aldebaranom, preto voľným okom vidíme iba jasnejšie z nich, z ktorých sú najjasnejšie théta, epsilon, gama, delta a sigma Tauri. V skutočnosti hviezdokopa obsahuje asi 200 hviezd. Jadro Hyád má priemer 8 – 10 svetelných rokov, ale hviezdy patriace do tejto hviezdokopy môžeme nájsť aj vo vzdialenosti 40 svetelných rokov od jadra.
Na oblohe sa hviezdy Hyád pohybujú (pozri obrázok) jedným smerom, preto v ich prípade hovoríme o pohybovej hviezdokope. Pri svojom priestorovom pohybe smerujú do bodu, ktorý sa nachádza severovýchodne od hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orióna a zároveň smerom od nás. Pred 80 000 rokmi k nám boli dvakrát bližšie ako dnes. Asi za 65 miliónov rokov sa po postupnom zdanlivom približovaní Hyády napokon zhluknú v tomto bode, ktorý nazývame bod konvergencie. Napokon sa stratia v hĺbkach vesmíru. Výskum pohybu hviezd Hyád ukazuje, že majú spoločný pôvod s hviezdami hviezdokopy Jasličky (M44). Rovnobežný pohyb hviezd Hyád umožňuje určenie ich vzdialenosti prostredníctvom metódy pohybovej hviezdokopy pre hviezdne vzdialenosti.
Dvojhviezdy
V Hyádach je niekoľko dvojhviezd, pričom tri z nich sú rozlíšiteľné dokonca aj voľným okom. Jednou z nich je théta Tauri. Jej jasnejšia zložka (3,6 mag) je biela, sprievodca (4,0 mag) je oranžový. Ležia v odstupe 337 oblúkových sekúnd. Ich skutočná priestorová vzdialenosť je 15 svetelných rokov, čiže ide skôr o optickú dvojhviezdu, ale je dosť pravdepodobné, že majú spoločný dôvod.
Ďalšou podobnou optickou dvojicou z Hyád je delta Tauri a 68 Tauri. 68 Tauri má jasnosť 4,8 magnitúd.
Treťou voľným okom rozlíšiteľnou dvojhviezdou je sigma Tauri, ktorej zložky majú jasnosť 4,8 a 5,1 magnitúd a delí ich až 429 oblúkových sekúnd.
Mytológia
Hyády majú svoj vlastný mytologický pôvod, nezávislý od pôvodu samotného Býka. Podľa gréckeho mýtu to bolo pravdepodobne 5 (prípadne 7) dcér Titana Atlanta a Okeanidy Aitry. Prečo sa dostali na nebo vysvetľujú mýty rozdielne. Poľa jednej verzie ich tam umiestnil Zeus preto, lebo mu bolo ľúto, ako oplakávajú svojho brata Hyanta, ktorého roztrhala na love levica. Podľa inej povesti ich Zeus premenil na hviezdokopu ako odmenu za to, že ako nymfy v nysajskej doline vychovali jeho syna Dionýza. Starí Gréci ich nazývali dažďonosné hviezdy alebo dažďonosné súhvezdie, pretože pri ich východe vtedy v prvých novembrových dňoch začínalo v Grécku obdobie dažďov. Prvý záznam o Hyádach pochádza od Homéra okolo roku 750 pred Kr.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Býk, s. 402 – 403.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hyády (hviezdokopa)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk