A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Jakov Michajlovič Sverdlov | |
Narodenie | 3. jún 1885 Nižný Novgorod, Ruská ríša |
---|---|
Úmrtie | 16. marec 1919 (34 rokov) Moskva, RSFSR |
Národnosť | Židovská |
Zamestnanie | politik |
Alma mater | gymnázium Nizhny Novgorod Gymnasium |
Profesia | politik, člen Všeruského ústavodarného zhromaždenia |
Aktívne roky | 1917-1919 |
Príbuzní | Ida Averbakh a Leopold Leonidovich Averbach |
Súrodenci | Zinovij Peškov a Veniamin Michajlovič Sverdlov |
Manželka | Klavdija Timofejevna Novgorodtseva |
Deti | Andrei Sverdlov |
Odkazy | |
Commons | Jakov Michajlovič Sverdlov |
Jakov Michajlovič Sverdlov (rus. Яков Михайлович Свердлов; * 3. jún 1885, Nižný Novgorod – † 16. marec 1919, Oriol bol boľševický stranícky predák a vodca RSFSR. Jeho brat bol francúzsky generál Zinovij Peškov.
Životopis
Mladosť
Narodil sa židovským rodičom, jeho otec pracoval ako rytec. V roku 1902 sa pripojil k Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strane, a roku 1903 do jej boľševickej frakcie, vedenej Leninom.
Zapojil sa do revolúcie z roku 1905. V roku 1906 bol zatknutý, väčšinu času až do roku 1917 sa zdržiaval buď vo väzení alebo v exile. Bol členom redakcie komunistických novín Pravda.[1]
Na začiatku prvej svetovej vojny bol vo vyhnanstve v Turuchansku na Sibíri, kde sa stretol so Stalinom.
Revolúcia 1917
Po februárovej revolúcii v roku 1917 sa vrátil do Petrohradu a bol znovu zvolený do ústredného výboru Komunistickej strany spolu s Leninom, Trockým a Stalinom. Zohral dôležitú úlohu v plánovaní októbrovej revolúcie. Spolu s predstaviteľmi ústredného výboru strany sa v januári 1918 podieľal na rozpustení Ústavodarného zhromaždenia,[2] ktorým bola definitívne zahataná možnosť demokratického vývoja krajiny.
Neskôr sa zistilo, že organizoval vraždu cára Mikuláša II. a jeho rodiny, ktorá sa odohrala 17. júla 1918, a že bol za tento zločin plne zodpovedný.
Niekedy je označovaný ako prvý vodca Sovietskeho zväzu. Toto označenie je však chybné, pretože Sovietsky zväz vznikol v roku 1922, tri roky po jeho smrti. Každopádne bol po októbrovej revolúcii zvolený vodcom ruskej SFSR a fakticky viedol krajinu počas rekonvalescencie Lenina po atentáte 30. augusta 1918.
Smrť
Podľa oficiálnej verzie zomrel na španielsku chrípku v meste Oriol počas epidémie.[2] Bol pochovaný v Kremeľskej stene, kde boli neskôr pochovaní aj ostatní boľševici.
Podľa inej verzie zomrel na tuberkulózu. Podľa ďalšej verzie navštívil Morozovovu továreň v meste Oriol, kde bol ťažko zranený miestnymi robotníkmi, kvôli svojmu židovskému pôvodu. Avšak táto skutočnosť mala byť vraj ututlaná, aby nedošlo k poškodeniu obrazu revolúcie.
V rokoch 1924 až 1991 niesol Jekaterinburg na jeho počesť meno „Sverdlovsk“. Ukrajinský Dovžansk po ňom bol pomenovaný v rokoch 1938 až 2016.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakov Michajlovič Sverdlov
Referencie
- ↑ Свердлов Яков Михайлович . bse.sci-lib.com, . Dostupné online.
- ↑ a b Свердлов Яков Михайлович . megabook.ru, . Dostupné online.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakov Sverdlov na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk