A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Johannes Aavik | |
Narodenie | 26. november 1880 Randvere, Estónsko |
---|---|
Úmrtie | 18. marec 1973 (92 rokov) Štokholm, Švédsko |
Alma mater | Univerzita v Tartu Nižynská univerzita Univerzita v Helsinkách |
Odkazy | |
Commons | Johannes Aavik |
Johannes Aavik (* 8. december (podľa juliánskeho kalendára 26. november) 1880, Randvere, Laimjala, Saaremaa – † 18. marec 1973, Štokholm) bol estónsky jazykovedec, teoretik a fennofil, ktorý zohral významnú úlohu v modernizácii a vývoji estónskeho jazyka.[1]
Život
Narodil sa ako syn spisovateľa na voľnej nohe. Svoje stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Kuressaare, kde študoval v rokoch 1894 – 1902. Bol najlepším študentom a vynikal v cudzích jazykoch. Škola mu umožnila študovať nemčinu, francúzštinu, latinčinu a gréčtinu. Angličtinu a fínčinu študoval samoštúdiom. Aavik študoval históriu a filológiu na Univerzite v Tartu v rokoch 1901 – 02 a na Nižynskej univerzite v rokoch 1902 – 05. Bol členom mladoestónskeho hnutia a získal doktorát z románskych jazykov na Univerzite v Helsinkách v roku 1910. Po škole sa stal členom Mladoestónskeho hnutia Noor-Eesti. Odišiel na Jaltu, kde vyučoval francúzštinu, no po čase sa vrátil späť na Saaremaa. Aavik vyučoval v rokoch 1926 až 1933 francúzštinu a estónčinu na univerzite v Tartu (v rokoch 1934 – 40) a v Kuressaare. Taktiež bol učiteľom estónčiny na gymnáziu v Tartu. V roku 1934 bol Ministerstvom školstva Estónska vymenovaný za konzultanta a inšpektora škôl. Odišiel s rodinou do exilu pred sovietskou okupáciou v roku 1944 a zvyšok života strávil v Štokholme, kde roku 1973 zomiera.
Vývoj estónskeho jazyka
Johannes Aavik si uvedomil, že estónčina, ktorá bola po storočia jazykom poddaných, potrebovala inovovať. Tento proces bol podmienený vznikom moderného národa. Bola potreba štandardizovať gramatiku, ortografiu a tiež vytvoriť odbornú terminológiu. Aavik bol toho názoru, že jazyk má byť univerzálny a ľubozvučný. V roku 1912 začal písať články do literárnych časopisov, kde navrhoval zmeny, ako rozvinúť estónčinu. Bol veľkým zástancom preberania slov z fínčiny, napríklad aare (poklad), hetk (chvíľa), julm (krutý), lause (veta) levima (rozšíriť), raev (zlosť, hnev), siirduma (odložiť, odročiť), tootma (vyrobiť), vallutama (dobiť).[2] Na druhej strane ale odmietal vplyv nemčiny a ruštiny, ktoré neboli, podľa Aavika, dostatočne ľubozvučné a vznešené. Mnoho z jeho návrhov bolo uznaných a stalo sa súčasťou estónskej slovnej zásoby. Od roku 1914 začal s tvorením nových, dobre znejúcich slov, ktoré nahrádzal za nedobre znejúce. Napríklad navrhol slová relv (zbraň) namiesto sõjariist (lit. vojnové náradie), roim (zločin) namiesto kuritöö (diabolský čin), veenma (presvedčiť) namiesto uskuma panema (lit. primäť veriť). Vo všeobecnosti sa snažil vyhnúť sa fonémam t a s a tiež preferoval krátke slová pred dlhými. Taktiež uprednostňoval o pred u tak, ako je to bežné v juhoestónskych dialektoch. Taktiež sa pokúšal zmeniť ü na y podľa fínskej ortografie. Dlhé a nepraktické označenia skracoval: 1) z vety vytvoril frázu, 2) z frázy zlúčeninu, 3) zo zlúčeniny derivát a 4)z derivátu kmeň slova: täht, millel on saba > sabaga täht > sabatäht > komeet.
Aavik sa snažil modernizovať aj gramatiku. Podporoval používanie i-plurálu namiesto t(d)-plurálu (keelis namiesto keeltes), tiež aj i-superlatívu namiesto bežného superlatívu (suurim namiesto kõige suurem) a -nd namiesto -nud v aktívnom minulom particípiu. Navrhol používanie skloňovacích afixov v ma-infinitíve, ale len niektoré z nich sa presadili v bežnej reči. Rovnako sa pokúsil zaviesť budúci čas slovies a zámeno pre ženský rod, ale nezaznamenal úspech.
Aavik publikoval množstvo esejí a prekladov kvôli propagácii svojich myšlienok. Mal rovnako prívržencov aj odporcov. V roku 1919 vydal slovník s 2000 inovovanými slovami. Jeho princípy (funkčnosť, estetika a národná kvalita) boli zosumarizované v diele „Keeleuuenduse äärmised võimalused“ (Extrémna perspektíva na jazykovú inovatívnosť; Tartu, 1924. Napísaná v rokoch 1914-1918).
Jazykové inovácie postupne začali upadať po roku 1927, kedy bolo schválené, že v školách sa má vyučovať už ucelená a štandardná estónčina tak, ako je popísaná v Estónskom ortografickom slovníku (1925, hlavný vydavateľ J. V. Veski) a v Estónskej gramatike (od Elmara Muuka, 1927). Aj v dnešnej dobe sa Aavikove názory dajú považovať za podnetné.
Referencie
- ↑ Toivo Miljan, Historical Dictionary of Estonia, Scarecrow Press 2004
- ↑ Eestigiid.ee. Aavik, Johannes
Literatúra
- Antoine Chalvin. Johannes Aavik et la rénovation de la langue estonienne. Paríž: ADEFO/L'Harmattan, 2010. 334 s.
- Virve Raag. The Effects of Planned Change on Estonian Morphology. Acta Universitatis Upsaliensis, Studia Uralica Upsaliensia, 29. Uppsala, 1998. 156 s.
- Reet Kasik. Stahli mantlipärijad. Tartu Ülikooli Kirjastus, 2011, 302 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johannes Aavik
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Aavik na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk