A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
PPŠ-41 | ||
---|---|---|
Typ: | samopal | |
Miesto pôvodu: | ZSSR | |
História služby | ||
V službe: | 1941-60. roky (ZSSR) 1941–doteraz (ostatné) | |
Vojny: | 2. svetová vojna | |
História výroby | ||
Konštruktér: | Georgij Semionovič Špagin | |
Navrhnuté: | 1940 | |
Vyrobené: | 1940-1947 | |
Počet vyrobených kusov: | cca 6 miliónov kusov | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 5,4 kg (nabitý s bubnovým zásobníkom) | |
Dĺžka: | 828 mm | |
Dĺžka hlavne: | 265 mm | |
Typ náboja: | 7,62 × 25 mm Tokarev (ale tiež 7,63 mm Mauser) | |
Kaliber: | 7,62 mm | |
Úsťová rýchlosť strely: | 488 m/s | |
Kadencia: | 900 výstrelov/min | |
Účinný dostrel: | 120 m | |
Zásobovanie muníciou: | Bubnový zásobník na 71 nábojov alebo kazetový na 35 nábojov |
PPŠ-41 (rus. Пистолет-пулемёт Шпагина – Pistolet-pulemiot Špagina, doslova Samopal Špagina), známy aj ako „Špagin“, bol sovietsky samopal používaný hlavne počas druhej svetovej vojny. Vyrovnal sa svojim súperom MP40, Bergmann či Beretta.
Vznik a vývoj
Samopaly vznikli počas 1. svetovej vojny, no po jej skončení ich vývoj ustrnul. Vojenské kruhy týmto perspektívnym zbraniam nevenovali dostatočnú pozornosť. Rovnako tomu bolo aj v ZSSR. Až v roku 1935 prijali 7,62 mm zbraň V. A. Degťareva PPD-34.
PPD-34 bola robustná zbraň s drevenou pažbou a bubnovým zásobníkom. Strieľal jednotlivo ale aj v dávkach a nabíjal sa z 25 ranového zásobníku vkladaného zdola. Tento samopal však nárokom konzervatívnych sovietskych veliteľov veľmi neuspel, kvôli náročnej výrobe a slabému účinnému dostrelu.
Degťarev v roku 1938 vyvinul vylepšenú konštrukciu PPD-34/38 používajúcu pôvodný zásobník alebo novým okrúhlym s kapacitou 71 nábojov. V roku 1939 však výrobu samopalov v ZSSR zastavili. Koncom roku však sovietske vojská zaútočili na Fínsko a zistili, že nepriateľ účinne používa samopaly Suomi M1931 vlastnej výroby.
V roku 1940 preto samopaly znovu zaviedli do výzbroje. Nasledujúci rok ponúkol V.A. Degťarev vylepšenú verziu PPD-40. Tá sa v armáde do vpádu Nemcov do ZSSR v roku 1941 rýchlo rozšírila. Ďalej sa však hľadala nová, na výrobu menej náročná zbraň, ktorá by takisto používala pištolové strelivo 7,62 x 25 mm TT. Ešte pred začiatkom vojny sa to podarilo, a do výzbroje bol zaradený model G.S. Špagina PPŠ-41, ktorý bol inšpirovaný Degťarevovom, avšak svojho predchodcu podstatne prevyšoval.
Samopal PPŠ-41 sa na PPD-40 veľmi ponášal, ale bol dlhší, mal dlhšiu hlaveň, väčší účinný dostrel a kadenciu. Puzdro záveru rovnako prechádzalo do plášťa hlavne s veľkými otvormi, na chladenie hlavne. Samopal mal dynamický záver a s bubnovým zásobníkom na 71 nábojov vážil 5,54 kg. Oproti predchodcovi sa špagin líšil zakončením plášťa hlavne, ktorý presahoval jej ústie a bol zakončeným šikmou plôškou s väčším výstrelným a ďalšími menšími otvormi na bokoch a vo vrchnej časti plášťa. Bol to jednoduchý, ale účinný kompenzátor, ktorý tlmil spätný ráz a zdvih zbrane pri výstrele, čím zvyšoval jej presnosť. Výraznou výhodou zbrane bola aj jej jednoduchá konštrukcia a výroba, pri ktorej sa používal lacný materiál ako kovové výlisky, či na polovicu rozrezané hlavne pušiek Mosin-Nagant vzor 1891 (ktorých bol dostatok). Vďaka tomu, ho bolo možné vyrábať aj v civilných závodoch len s minimálnou úpravou strojov. Špaginy sa na front dostali v priebehu roku 1942.
Do roku 1947 Sovietsky zväz vyrobil vyše 5 miliónov kusov. Niekoľko tisíc kusov bolo dodaných na pomoc SNP najmä partizánom.
Nasadenie
Jednoduchá výrobná procedúra, ktorá Sovietom umožňovala vyrábať veľké množstvá týchto zbraní im dovolila vybaviť špaginmi celé samopalnícke jednotky. Tieto sa stali základom úderných armád, ktoré podporovali sovietske tankové jednotky. Medzi jednotkami na východnom fronte sa stala zbraň čoskoro veľmi populárna, najmä vďaka nízkym nárokom na obsluhu. Mnohí vojaci na základe skúseností nakoniec začali svoje samopaly udržiavať v maximálnom suchu, dokonca na ich ošetrovanie prestali používať akékoľvek mazivá, čím predchádzali ich zasekávaniu aj vo veľkých mrazoch[1]. Zbraň bola veľmi populárna aj medzi nemeckými jednotkami, ktoré ju s obľubou používali. Jednou z najporuchovejších častí samopalu bol veľký bubnový zásobník, ktorého bezporuchový chod si vyžadoval na rozdiel od iných súčastí zbrane nadpriemernú starostlivosť. V priebehu vojny sa objavila ešte jedna vydarená sovietska konštrukcia samopalu PPS (Pistolet pulemiot Sudajeva).
Referencie
- ↑ Bishop, C., 1998: The Encyclopedia of Weapons of World War II. ISBN 0-7607-1022-8, Barnes & Noble, Inc., Londýn, s. 261
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému PPŠ-41
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk