A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pakost smradľavý | |
Pakost smradľavý - dvojkvetá vidlica. | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Geranium robertianum L.[1][2], 1753[1][2] | |
Synonymá | |
Zoznam
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pakost smradľavý[3] (lat. Geranium robertianum)[2] je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti severnej pologule.[2]
Opis
Pakost smradľavý je vlhkomilná jednoročná až dvojročná bylina, vysoká 20 až 50 cm. Byle sú poliehavé alebo priame, rozkonárené, najmä v hornej časti odstávajúco žliazkaté a roztratene chlpaté, často červenkasté.[4][5][6] Rozdrvené byle a listy nepríjemne zapáchajú. Práve táto vlastnosť bola použitá pri výbere slovenského druhového názvu. Na jeseň, najmä na suchom stanovišti, sa stonka aj listy sfarbujú do jasno červena.[7]
Od iných domácich pakostov sa odlišuje hlavne tvarom listov. Čepele sú v obryse trojuholníkovité a včítane stopky husto a mäkko dlho chlpaté. Sú zložené z troch až piatich stopkatých a ďalej perovito delených lístkov. Prízemné listy sú v ružici a čoskoro odumierajú, stonkové sú protistojné, dlhostopkaté a početné. Najvyššie listy sú často striedavé, krátkostopkaté a veľmi malé.[4][5][6][7]
Kvety sú usporiadané v dvojkvetých vidliciach, dlhších ako podporné listy. Kvetné stopky sú krátke, žliazkato chlpaté a počas kvitnutia i pri dozretí plodu sú vzpriamené. Karmínovo ružová päťpočetná koruna je pravidelná. Kvetné lupienky sú voľné, dlhé 10 až 15 mm (dlhšie ako kalich), obrátene vajcovité, s dlhým holým nechtíkom a na vrchole zaokrúhlené. Semenník je päťpuzdrový, s jednou čnelkou rozdelenou na päť blizien. Nitky tyčiniek sú holé, na báze kopijovito rozšírené. Kalich je päťpočetný, voľný. Kališné lístky sú kopijovité, na okraji blanité, žliazkato chlpaté, trojžilové, dlhé 7 až 9 mm, s vrcholovou osťou dlhou do 2 mm.[4][5][6][7]
Zobákovité plody sú rozpadávajúce, vráskavé, chlpaté, s dvomi priečnymi ryhami. Semená sú veľké 2 až 3 mm.[4][5]
Rozšírenie
Prirodzený areál pakosta smradľavého zahŕňa mierne oblasti severnej pologule. V Eurázii od Portugalska až po západnú Sibír, západné Himaláje a Čínu, severnú Afriku a Arabský polostrov, ostrovy Makronézie a v Kanade a Spojených Štátoch (v oblastiach na atlantickom a pacifickom pobreží).[2]
Zavlečený je na Aljaške, v Južnej Amerike (Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Uruguaj), na Madagaskare, Taiwane, Japonsku a Novom Zélande.[2]
Na Slovensku je na vhodných stanovištiach rozšírený až veľmi hojný. V Slovenskom raji sa vyskytuje hojne na sutinách, v krovinách a okolo vodných tokov.[8] Najvyššie pozorovaný výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 510 m n. m., v Tomanovskej doline, v Západných Tatrách.[4]
Ekológia
Pakost smradľavý je bežne rozšírený druh najmä vo vlhkých tienistých lesoch, pobrežných porastoch, na skalných a sutinových svahoch a na rumoviskách od nížin až do horského stupňa, vzácne aj vyššie. Obľubuje vlhké, výživné, dusíkaté, humózne, kamenisté i hlinité pôdy. Kvitne od mája do septembra (októbra).[4][5][6]
Význam a využitie
Pakost smradľavý obsahuje elagitaniny (geranín, izogeranín), flavonoidy a éterický olej. Pre svoje liečivé vlastnosti sa využíva ako antireumatikum, diuretikum, homeopatikum a adstringens.[9]
Galéria
-
Poster - celkový habitat.
-
Štruktúra perovito deleného listu.
-
Jesenné sfarbenie listov.
-
Detail kvetu (desať tyčiniek v dvoch kruhoch s čnelkou rozdelenou na päť blizien).
-
Vyvíjajúci sa zobákovitý plod.
-
Semená v mierke.
Referencie
- ↑ a b Sp. Pl.: 681 (1753)
- ↑ a b c d e f Geranium robertianum L. . POWO - Plants of the World Online, Kew, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
- ↑ a b c d e f Lýdia Bertová et al .. Flóra Slovenska III. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982. S. 503-504.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00273-5. S. 594-595.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 270-271.
- ↑ a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. 110.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 42.
- ↑ Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 102-103.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakost smradľavý
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pakost smradľavý
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Žerušnica lúčna
Adlúmia hubovitá
Bocianik rozpukovitý
Bodliak kučeravý
Bodliak kučeravý pravý
Cyklámen purpurový
Hluchavka purpurová
Lykovec jedovatý
Muškát krúžkovaný
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk