A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kontinentálna zemská kôra alebo pevninská kôra je časť zemskej kôry tvoriacej kontinenty. Má hrúbku 20-80 km, priemerne 40 km. Je tvorená prevažne sialitickými horninami. Jej objem neustále rastie, pretože je ľahšia a prakticky nesubdukuje.
Jej okraje označované ako šelf, do hĺbky asi 200 m sú zaliate morom, v geologickej minulosti, tomu tak nebolo vždy, napr. v strednej jure, kedy dosahovala morská transgresia jedno z svojich maxím boli zaliate až 2/3 kontinentálnej kôry. V súčasnosti existuje asi 7 miliárd km3 kontinentálnej kôry, ktoré tvoria okolo 64% celkového objemu zemskej kôry[1].
Geologické členenie
Skladá sa z 3 vrstiev:
- vrchnej, pokrytej sedimentami
- strednej (staršie Sial), tvorenej najmä žulou a premenenými horninami, seizmické vlny sa tu šíria rýchlosťou okolo 5,5 km/s[2]. Od spodnej ju oddeľuje rôzne vyvinutá Conradova diskontinuita.
- spodnej (staršie Sima), tvorenej najmä čadičom, seizmické vlny sa tu šíria rýchlosťou okolo 6 - 7,2 km/s[2]. Od vrchného plášťa ju oddeľuje Mohorovičičova diskontinuita. V najspodnejších častiach rýchlosť šírenia seizmických vĺn dosahuje hodnoty 7,8 km/s[2].
Z geotektonického hľadiska možno v kontinentálnej kôre vyčleniť platformy (alebo tabule) so štítmi, prechodné panvy a orogénne zóny[1].
Priemerná hustota kontinentálnej kôry sa pohybuje veľmi blízko hodnoty 2,7 g/cm3, čo znamená, že je ľahšia ako materiál zemského plášťa, aj ako oceánska kôra, ktorých hustota sa pohybuje okolo 2,9 g/cm3. Tento rozdiel hustôt spôsobuje, že kontinentálna kôra sa neponára hlboko do plášťa a za bežných podmienok nesubdukuje.
Keďže sa podstatná časť zemskej kôry nachádza nad hladinou mora, umožnila tak vznik suchozemského života. Existencia plytkých šelfových morí na okrajoch kontinentálnych tektonických platní vytvorila podmienky pre evolúciu mnohobunkových živočíchov, ktorý sa začal na rozhraní prekambria a kambria začiatkom prvohôr pred asi 540 miliónmi rokov.
V protiklade s relatívnou nezničiteľnosťou (nemožnosť subdukcie) kontinentálnej kôry, sa jej tvar a počet platní v geologickej histórii výrazne menil v dôsledku procesov platňovej tektoniky, keď sa jednotlivé kontinenty rozpadávali, pohybovali a kolidovali. Zachovanie kontinentálnej kôry malo za následok, že na nej možno nájsť najstaršie horniny na Zemi. Väčšina z nich sa nachádza na kratogénoch - starých jadrách kontinentov, ktoré sa nazývajú štíty. Najstaršie horniny oceánskej kôry sú ruly súboru Acasta z Kanady, ktoré sú staré asi 4,01 miliardy rokov. Naproti tomu, najstaršie horniny oceánskej kôry, ktorá je postupne recyklovaná majú len okolo 180 miliónov rokov (jura). Kontinentálna kôra a vrstvy hornín, ktoré na nej ležia sú hlavným objektom štúdia geológie a umožňujú vedcom lepšie poznať históriu Zeme.
Hrúbka kontinentálnej kôry
Hrúbka kontinentálnej kôry sa môže pohybovať v rozmedzí 20 - 80 km[3], priemerne je hrubá okolo 40 km. Hrúbka závisí najmä od jej veku. V mladej kôre orogénnych pásiem môže dosahovať jej hrúbka 65 (Alpy) až 80 km (Himaláje). V už stabilizovanom prvohornom Českom masíve je jej hrúbka asi 42 km (zistená v okolí Sedlčan), v oblasti Labe 27 - 28 km[1]. V oblasti Karpát na Slovensku je jej hrúbka okolo 30 - 50 km[3].
Referencie
- ↑ a b c Krist, E., Krivý, M., 1985, Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ a b c Vladár, J. a kol., 1982, Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T - Ž. Bratislava, Veda, 774 s.
- ↑ a b Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského, 240 s.
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Continental crust na anglickej Wikipédii.
Stavba Zeme | |||||
Geosféra | Magnetosféra | Exosféra | Atmosféra | ||
Ionosféra | Termosféra | ||||
Mezosféra | |||||
Hydrosféra | Stratosféra | ||||
Biosféra | Troposféra | ||||
Pedosféra | Litosféra | Zemská kôra | |||
Pevninská kôra | |||||
Oceánska kôra | |||||
Vrchný plášť | Najvrchnejší plášť | Zemský plášť | |||
Astenosféra | |||||
Hranica vrchný-spodný plášť | |||||
Spodný plášť | |||||
Vonkajšie jadro | Zemské jadro | ||||
Vnútorné jadro |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk