A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Počasie je dané stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste a v určitom krátkom časovom úseku alebo okamihu. Tento stav sa opisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo zistené pozorovateľom.
Počasie je na rozdiel od podnebia stavom atmosféry na určitom mieste a v určitom (krátkom) čase, zatiaľ čo podnebie popisuje dlhodobý stav počasia na určitom mieste. Počasie sa zvyčajne chápe ako stav troposféry, pretože tá je človeku najbližšie a bezprostredne ho obklopuje.
Veľká pozornosť sa venuje predpovedi počasia, pretože počasie ovplyvňuje všetky ľudské činnosti. Počasím sa zaoberá meteorológia, respektíve fyzika atmosféry.
Hlavným činiteľom zmien počasia na Zemi je Slnko a pohyby Zeme. Ročné obdobia sa striedajú, lebo sa mení množstvo slnečného žiarenia zasahujúceho Zem. Slnko rozohrieva kontinent aj svetový oceán, a tým spôsobuje vírenie vzduchu. Táto energia ovplyvňuje aj počasie. Zmeny počasia sa odohrávajú vo vrstve atmosféry označovanej troposféra.
Extrémy počasia na Zemi
Najnižšia teplota bola zaznamenaná na výskumnej stanici Vostok v Antarktíde, kde 21. júla 1983 namerali -89,2 °C. Najvyššia teplota bola zaznamenaná vo Furnace Creek Ranch (v tej dobe Greenland Ranch) v kalifornskom Death Valley v USA, kde dňa 10. júla 1913 namerali 56,7 °C. V minulosti dlhú dobu tento titul patril líbyjskej El 'Azizii, kde 13. septembra 1922 teplota údajne dosiahla 57,8 °C, tento rekord však bol medzinárodnou expertnou komisiou vyvrátený.[1] Najsuchším miestom na Zemi je Arica v Čile, kde takmer vôbec neprší.
Extrémy na Slovensku
Podnebie
Slovensko leží v miernom pásme s charakteristickým striedaním ročných období. Podnebie je prechodné medzi oceánskym a kontinentálnym a počasie veľmi premenlivé. Kontinentálna klíma sa o niečo viac prejavuje vo východnej časti územia, no blízkosť morí nedovoľuje výraznejším prejavom. Charakteristické sú preto teplé a pomerne suché letá a chladné, mierne vlhké zimy s priemernými teplotami od 0°C v januári po 21 °C v júli a auguste. Priemerná ročná teplota je od 6 °C na severe (najnižšiu. -3,7 °C má Lomnický štít) po takmer 10,4 °C v okolí Štúrova v Podunajskej nížine a množstvo zrážok je od 500 mm v nížinách po 2000 mm v Tatrách. Množstvo slnečného svitu sa pohybuje od 1052 hodín v okolí Trstenej po 2190 hodín v okolí Hurbanova. Na počasie má výraznejší vplyv členitosť a nadmorská výška jednotlivých regiónov a vo všeobecnosti sa územie rozčleňuje na tri klimatické oblasti: teplú, mierne teplú a chladnú klimatickú oblasť.[2]
Teploty
Najteplejším mesiacom na území Slovenska je júl, kedy priemerné teploty dosahujú od 20°C v najteplejších oblastiach, po 4 °C v Tatrách. Teplotné maximum 40,3 °C bolo namerané 20. júla 2007 v Hurbanove, kde bola v roku 2000 zaznamenaná aj najvyššia priemerná ročná teplota s hodnotou 12,1 °C.[3] Počet letných dní (s teplotou nad 25 °C) je v nížinách priemerne okolo 70, tropických s denným maximom nad 30 °C je v najteplejších oblastiach od 15 do 20. V polohách nad 1 500 m n. m. sa letné dni vyskytujú veľmi ojedinele.
Najnižšia nameraná teplota na území Slovenska má hodnotu -41 °C a bola zaznamenaná 11. februára 1929 v Pstruši neďaleko Zvolena. Januárový teplotný priemer dosahuje od -1 °C v Podunajskej nížine, po -11 °C v najvyšších vrcholoch Tatier. Priemerný počet mrazových dní sa pohybuje od 70 v Podunajskej nížine, cez 160 v Poprade, až po 280 na Lomnickom štíte. Ľadových dní (kedy teplota nevystúpi nad 0 °C) býva v nížinách v priemere 30 - 40, na vrcholoch Tatier 190 a arktických dní (s teplotou pod -10 °C) je v nížinách len 1,4, no na Lomnickom štíte až 30.
Zrážky
Množstvo zrážok ovplyvňuje výrazná členitosť povrchu Slovenska, spôsobujúca veľké rozdiely v úhrnoch na pomerne malých územiach. Najnižšie úhrny sa vyskytujú na rovinách Podunajskej nížiny v okolí Galanty (ročný priemer 483 mm), najviac zrážok sa vyskytuje vo vysokých pohoriach, kde ročný úhrn dosahuje až do 2000 mm (Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách s ročným priemerom 2130 mm).[3] Najvyšší denný úhrn zrážok 231,9 mm bol zaznamenaný 13. júla 1957 v Salke, najnižší ročný úhrn 262 mm bol zaznamenaný v roku 2011 v Malých Kosihách. Zrážky v podobe snehu tvoria okolo 20% ročného úhrnu (s rastúcou nadmorskou výškou podiel narastá až do 70% na hrebeňoch Tatier) a snehová pokrývka trvá od 40 dní v Podunajskej nížine po viac ako 200 dní v najvyšších polohách Tatier.
Referencie
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2013-01-04 z originálu.
- ↑ Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s. 307, ISBN 80-85471-45-0
- ↑ a b Historické extrémy na shmu.sk
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku počasí na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk