A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- V hudbe je tromba zastaraný výraz pre trúbu, pozri trúba.
Tromba (v niektorých kontextoch nevhodne nazývaná aj smršť) je:
- v širšom zmysle: atmosférický vír (generovaný konvekciou) s inou než horizontálnou osou a priemerom rádovo od jednotiek do desiatok, výnimočne aj stoviek metrov, okrem turbulentných vírov[1][2][3] (Trizna to, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, označuje opisne ako "víry s vertikálnou osou" a Soukupová to isté označuje nejasne zrejme ako "vzdušné víry" [pozn 1][pozn 2])
- v užšom zmysle: takýto atmosférický vír väčšieho rozsahu, t. j. obyčajne viazaný na búrkové oblaky (prípadne okrem tornád, pričom tornádom sa tu myslí buď silnejšia forma takéhoto atmosférického víru väčšieho rozsahu[4] alebo takýto atmosférický vír väčšieho rozsahu dotýkajúci sa zeme[5]) [4][5][6]
- v najužšom zmysle: takýto atmosférický vír viazaný na búrkové oblaky a nachádzajúci sa nad pevninou (a nie nad morom)[7]
- lokálny názov "v našich oblastiach" (t. j. napr. na Slovensku) pre to, čo je tu vyššie nazvané tromba v širšom zmysle [8]
Charakteristika
Existujú nasledujúce tromby v širšom zmysle :
- Malé tromby[1][9][10][11]:
- a) Termicky vytvorené: vznikajú vertikálne od zeme smerom nahor v silno prehriatom vzduchu, často za úplne bezoblačnej oblohy; sú to (resp. prejavujú sa ako):
- prachové víry (nazývané aj prašné víry, angl. dust whirl) alebo piesočné víry (oboje, ale najmä prachové víry a v užšom zmysle len silnejšie formy, sa ľudovo nazývajú aj rarášok, bosorka, poludnica, čertík a – pod vplyvom anglického názvu "dust devil" – aj prachový/prašný diabol): Prašné víry vznikajú najčastejšie nad prehriatym povrchom pri veľmi slabom okolitom prúdení, napr. nad poľami po žatve. Výnimočne môžu byť tieto víry také silné, že odlomia vetvy stromov, pomerne vysoké stromy či slabšie stavby (stodoly a podobne). Piesočné víry vznikajú najmä na púšti, sú často výrazne vyššie (až niekoľko kilometrov) a trvajú dlhšie (až desiatky minút) než prachové víry.
- "water devil"
- "steam devil": jemný vír zahmleného vzduchu, ktorý vzniká v parovej hmle, keď sa chladný vzduch posúva nad teplejšie teleso vody alebo nasýteného povrchu.
- b) Dynamicky vytvorené: gustnado (angl. gustnado, gust front vortex) : vír frontu húľav
- a) Termicky vytvorené: vznikajú vertikálne od zeme smerom nahor v silno prehriatom vzduchu, často za úplne bezoblačnej oblohy; sú to (resp. prejavujú sa ako):
- Veľké tromby (v širšom zmysle; t. j. tromby v užšom zmysle) vznikajú vo vyšších vrstvách ovzdušia v horúcom nestabilnom vzduchu nad morom či nad pevninou v teplých oblastiach okrem trópov. Sú viazané na oblak typu kumulonimbus alebo typu Cu cong, z ktorého sa spúšťajú na zem (prípadne až k zemskému povrchu). Rotačná rýchlosť na obvode víru veľkej tromby môže byť až 100 m/s, čo vytvára medzi osou víru a jeho okrajom tlakový rozdiel vyše 50 hPa a spôsobuje kondenzáciu vodnej pary (ktorá ale nemusí byť vždy prítomná). V dôsledku kondenzácie vodnej pary sa vír stáva viditeľným ako rúra v tvare lievika či slonieho chobota. Mimoriadne veľké tromby v USA (najmä v povodí rieky Mississipi alebo južných štátoch USA, ojedinele aj severnejšie) – prípadne aj podobné tromby mimo USA alebo u niektorých autorov všetky veľké tromby – sa volajú tornáda.[1][9] Niekedy sa (najmä v starších textoch, v angličtine ale bežne dodnes) rozlišujú tieto typy veľkej tromby [7][12][13][14][15]:
- veterná smršť/pozemná smršť (nem. Windhose/Landhose, angl. tornado ) – veľká tromba nad pevninou; Trizna tu používa názov tromba
- vodná smršť/vodný stĺp (nem. Wasserhose/Wassersäule, angl. waterspout/spout)- veľká tromba nad morom; Trizna tu používa názov smršť [16].
Iné delenie tromb v širšom zmysle je nasledovné [17][18]:
- tromby dotýkajúce sa zeme:
- malé tromby – t. j. ako vyššie
- veľké tromby (v užšom zmysle) (v niektorých textoch nazývané tornáda) – t. j. veľké tromby v širšom zmysle dotýkajúce sa zeme
- tromby nedotýkajúce sa zeme: pseudotornádické tromby[2](angl. funnel clouds, t. j. lievikovité oblaky)
Tromba jednoznačne nespĺňajúca definíciu tornáda (t. j. najmä malá tromba a pseudotornádická tromba) sa nazýva netornádická tromba.[2]
Pôvod názvu
Termín tromba do českej meteorológie zaviedol prevzatím z nemčiny (konkrétne od Wegenera) meteorológ Stanislav Hanzlík [19]. Do nemčiny sa slovo dostalo z francúzštiny (trombe)[20].
Poznámky
- ↑ Soukupová na str. 108 síce označuje to, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, ako "vzdušné víry" (tak znie podnadpis v texte), lenže na tej istej strane vyššie pod iným podnadpisom hovorí v súvislosti s húľavou takisto o "vzdušnom víre".
- ↑ Huľavy spolu s tým, čo sa inde označuje ako tromba v širšom zmysle, označuje Vysoudil ako "malopriestorové vzdušné víry", Soukupová ako "maloplošné vzdušné prúdy" a Trizna ako "vírové prúdenie v malopriestorovej mierke".
Referencie
- ↑ a b c Sobíšek 1993
- ↑ a b c Šálek 2002
- ↑
- ↑ a b Kuttler 2008
- ↑ a b Soukupová 2009
- ↑ VYSOUDIL, Miroslav. Meteorologie a klimatologie pre geografy. 1. vyd. Olomouc : Vydavatelství Univerzity Palackého, 1997. 232 s. ISBN 80-7067-773-2. (po česky)
- ↑ a b Trizna
- ↑ smršť in: Pyramída – Životné prostredie a život na Zemi, č. 203, 1988
- ↑ a b
- ↑ [nefunkčný odkaz
- ↑
- ↑ Documenta Pragensia XVI. Ponížení a odstrčení. Města versus katastrofy., 1998, str. 299
- ↑ smršť in: Ottův slovník naučný . . Dostupné online. Archivované 2013-01-21 z originálu.
- ↑
- ↑
- ↑ Poznámka: Tento slovník z 19. storočia nemecké slovo Wasserhose prekladá ako "smršť" alebo "vodná trúba"
- ↑ Tornado oder Windhose? Nemecká verzia
- ↑ Dotzek, N.: Tornados in Südwestdeutschland . . Dostupné online. Archivované 2014-07-18 z originálu.
- ↑ MARTÍNEK, Jiří. Geografové v českých zemích 1800-1945 : (biografický slovník). Praha : Historický ústav, 2008. 245 s. ISBN 978-80-7286-133-0. S. 100. (po česky)
- ↑
Zdroje
- tromba. In: SOBÍŠEK, Bořivoj, a kol. Meteorologický slovník výkladový & terminologický. 1. vyd. Praha : Ministerstvo životního prostředí České republiky, 1993. 594 s. ISBN 80-85368-45-5. S. 342.
- TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava : Geo-grafika, 2004. 154 s. (Extern.) ISBN 8096814672. S. 32.
- KUTTLER, Wilhelm. Klimatologie. Schöningh : UTB, 2008. 260 s. ISBN 978-3-8252-3099-9. (po nemecky)
- SOUKUPOVÁ, Jana. Atmosférické procesy (základy meteorologie a klimatologie). 4., přeprac. vyd. Praha : Česká zemědělská univerzita v Praze, 2009. ISBN 978-80-213-1895-3. (po česky)
- ŠÁLEK, Milan, et al. Významné konvektivní jevy na území České republiky v letech 2000-2001. Meteorologické zprávy, časopis pro odbornou veřejnost, 2002, roč. 55, čís. 1, s. 7. Dostupné online . ISSN 0026-1173. (po česky)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk