A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rostovská operácia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť východného frontu počas druhej svetovej vojny | |||||||
Front v období bojov o Rostov nad Donom. Oblasť obsadená v decembri označená zelenou farbou. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sovietsky zväz | Nacistické Nemecko | ||||||
Velitelia | |||||||
A. Lopatin J. Červočenko F. Remezov F. Charitonov |
G. von Rundstedt E. von Kleist | ||||||
Sila | |||||||
Južný front Obranná fáza 541 600 mužov Útočná fáza: 349 000 mužov[1] |
1. tanková armáda | ||||||
Straty | |||||||
I. fáza:143 313 padlých a nezvestných 17 263 ranených II. fáza: 15 261 padlých a nezvestných 17 847 ranených[1] |
II. fáza: 33 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých 275 tankov 359 diel | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Bitka o Rostov alebo rostovská operácia bolo ozbrojené stretnutie vojsk Tretej ríše a ZSSR na východnom fronte. Bitku v oblasti Rostova nad Donom na jeseň a začiatkom zimy 1941 možno rozdeliť na dve fázy:
- 29. september - 16. november 1941 - donbassko-rostovská strategická obranná operácia, ktorá vyústila 21. novembra 1941 stratou Rostova nad Donom
- 17. november - 2. december 1941 - rostovská útočná operácia, ktorá mala za následok znovuobsadenie mesta, jej súčasťou bola i menšia boľšekrepinská operácia.
Donbassko-rostovská strategická obranná operácia
Po katastrofálnej porážke Červenej armády v Kyjevskom kotli pokračovalo ťaženie nemeckej armádnej skupiny Juh ďalej na východ. Časť vojsk pod velením Ericha von Mansteina zaútočila na Krym, ostatné armády útočili na územie medzi Dneprom a Donom. Tu ich čakala skonsolidovaná ruská obrana, ktorá spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. V období od 29. septembra do 16. novembra 1941 sa nemeckým vojskám podarilo postupovať na juhovýchodnú Ukrajinu a obsadiť Donbas. Po ťažkých a urputných bojoch padol 17. októbra 1941 do nemeckých rúk prístav Taganrog pri Azovskom mori. 17. novembra začali nemecké sily útok na Rostov nad Donom, ktorý dobyli o štyri dni neskôr 21. novembra. Nemecké jednotky prenikli až ku rieke Don a obsadili tu jeden neporušený most. To znamenalo pre ruské vedenie katastrofu, pretože okrem toho, že Nemcom padlo do rúk priemyselné mesto, dostala sa im do rúk križovatka dopravných tepien smerom na Kubáň, ku Stalingradu a naftovým poliam na Kaukaze. Preto Stalin nariadil mesto dobyť späť.
Rostovská útočná operácia
25. novembra 1941 začal ruský protiútok, v ktorom si dokázala Červená armáda vytvoriť miestnu početnú prevahu. Začiatočné útoky však boli neúspešné, vojenské šťastie sa priklonilo k sovietskym vojskám až 27. novembra, kedy prelomili nepriateľskú obranu. Tvrdé boje pokračovali ďalšie dva dni a jednotkám Červenej armády sa podarilo Rostov 29. novembra oslobodiť. Útok proti Nemcom ďalej pokračoval a ich jednotkám začalo hroziť úplné zničenie alebo obkľúčenie. Veliteľ skupiny armád Juh maršal Gerd von Rundstedt chcel nemecké sily stiahnuť, ale Hitler to zamietol a kvôli ďalšiemu naliehaniu na stiahnutie, Rundstedta odvolal z funkcie. Velenie skupiny armád Juh prevzal poľný maršal Walter von Reichenau, ktorý tiež rýchlo pochopil situáciu a žiadal Hitlera o ústup. 29. novembra 1941 sovietske sily vytlačili jednotky 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler z Rostova. Hitler nakoniec ústup jednotiek celého pravého krídla skupiny armád Juh 1. decembra povolil. Zvyšky nemeckých síl sa preto organizovane stiahli ďaleko na západ za rieku Mius.
Výsledok
Bitka o Rostov nad Donom znamenala pre Červenú armádu jedno z prvých víťazstiev vo Veľkej vlasteneckej vojne. Bola prvým rozsiahlym ústupom nacistických síl na území Sovietskeho zväzu. Sovietsky zväz utrpel počas bojov ťažké straty, pri defenzívnej fáze bojov stratil 143 313 mužov, ďalších 17 263 bolo ranených. Počas ofenzívnej fázy utrpeli sovietske jednotky menšie straty, keď mali 15 264 padlých a 17 847 ranených.[1]
Front zostal stabilizovaný v oblasti Miusu až do júla 1942.
Referencie
- ↑ a b c Straty ZSSR v druhej svetovej vojne . . Dostupné online. Archivované 2008-05-05 z originálu. (rusky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk