A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hmlovina Rozeta | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | emisná hmlovina |
Rektascenzia | 06h 30m 54,6s |
Deklinácia | 05° 02′ 52″ |
Vzdialenosť | 3000 - 5000 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 4,8 mag. |
Zdanlivé rozmery (V) | 24,0´(centrálna oblasť) |
Súhvezdie | Jednorožec |
Fyzické charakteristiky | |
Hmotnosť | 11 000 Ms |
Priemer | okolo 100 ly |
Iné označenia | NGC 2237-9, NGC 2246, 2244 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 06h 30m 55s; 05° 02′ 52″
Hmlovina Rozeta alebo Rosetta (Ružica) alebo NGC 2237 - 2239 je emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopu v súhvezdí Jednorožec, ktorú objavil americký astronóm Lewis A. Swift v roku 1871. Názov dostala podľa toho, že na astronomických snímkach pripomína ružu. Jej najjasnejšie časti majú vlastné označenia: NGC 2237, NGC 2238 a NGC 2239.
Stred Rozety meria asi 50 svetelných rokov, priemer celej hmloviny je asi 100 svetelných rokov a nachádza sa od nás vo vzdialenosti asi 3000 - 5000 svetelných rokov. Jej celková hmotnosť prevyšuje 11 000-krát hmotnosť Slnka. Patrí medzi pomerne blízke miesta tvorby hviezd.
Pozorovanie
Hmlovina je málo jasná a rozľahlá (priemer asi 80 oblúkových minút), preto sa ťažko pozoruje menšími ďalekohľadmi. V ďalekohľade možno vidieť len tri najjasnejšie časti hmloviny, ale charakteristický tvar ruže sa ukáže až na astrofotografii. Je považovaná za jednu z najkrajších hmlovín na našej oblohe. Hviezdokopa sa dá vyhľadať aj poľným ďalekohľadom s vysokou svetelnosťou alebo triédrom.
Podrobnejší opis
Prudký hviezdny vietor hviezd hviezdokopy NGC 2244 vytlačil zvyšky okolitej materskej hmloviny a vytvoril v strede hmloviny dutinu, ktorá jej dáva charakteristický vzhľad rozkvitnutej ruže. Ten podporuje aj červená farba, ktorá je spôsobená žiarením vodíka. Na detailných fotografiách je však aj zelené svetlo vyžarované predovšetkým malými množstvami kyslíka. Plyn hmloviny núti k žiareniu skupina 17 mladých hviezd v jej vnútri. Ich ultrafialové žiarenie vzbudzuje atómy v zvyšnej materskej hmlovine a tie potom vyžarujú fotóny svetla. Tento jav sa nazýva fluorescencia.
Na ploche hmloviny sa nachádzajú aj husté mračná prachu a plynu – globuly, z ktorých by v budúcnosti mohli vznikať nové hviezdy. Energetický hviezdny vietor a žiarenie však spôsobujú ich pomalú eróziu. Jednotlivé globuly majú priemer okolo 7000 až 10000 astronomických jednotiek a sú preto približne 200 až 300-krát väčšie ako celá naša slnečná sústava. Na fotografiách hmloviny v čiare H-alfa sa na pozadí žiariaceho vodíku nachádzajú tmavé prachové siluety. Pôvod pozorovaných rýchlo sa pohybujúcich molekulárnych uzlíkov zostáva predmetom výskumu.
Zdroj
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Jednorožec, s. 433.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rozeta (hmlovina)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk