A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Igor Sikorsky | |
letecký konštruktér a priekopník letectva | |
Rod. meno | Igor Ivanovič Sikorskij |
---|---|
Narodenie | 6. jún 1889 Kyjev, Ruské impérium (dnešná Ukrajina) |
Úmrtie | 26. október 1972 (83 rokov) Easton, Connecticut, USA |
Zamestnanie | letecký konštruktér |
Známy vďaka | prvému sériovo vyrábanému vrtuľníku väčších rozmerov na svete, Sikorsky R-4 |
Alma mater | Polytechnický inštitút cára Alexandra II. |
Rodičia | Marija Stefanovna Sikorskaja Ivan Alexejevič Sikorskij |
Manželka | Olga Fiodorovna Simkovičová Elisabeth Semion |
Deti | 5 |
Odkazy | |
Commons | Igor Sikorsky |
Igor Sikorsky (rod. Igor Ivanovič Sikorskij; rus. Игорь Иванович Сикорский; ukr. Ігор Іванович Сікорський – Ihor Ivanovyč Sikorskyj; * 6. jún (25. máj podľa juliánskeho kalendára) 1889, Kyjev – † 26. október 1972, Easton) bol pôvodne ruský a neskôr americký letecký konštruktér a priekopník letectva ukrajinského pôvodu.[1] Ako prvý navrhol a zostrojil štvormotorové lietadlo, RBVZ Russkij viťaz, lietadlo so samonosným krídlom, a prvý úspešný vrtuľník s konfiguráciou jedného hlavného rotora a jedného chvostového.
Život
Igor Sikorsky sa narodil v Kyjeve (dnes je hlavným mestom Ukrajiny) vo vtedajšom Ruskom impériu ako najmladší z piatich detí. Jeho otec, Ivan Alexejevič Sikorskij, mal ruský a poľský šľachtický pôvod. Sikorského matka, Marija Stefanovna Sikorskaja (za slobodna Temriuk-Čerkasovová), bola lekárka, ktorá však túto činnosť nevykonávala. Otec bol medzinárodne renomovaný profesor psychológie na kyjevskej Univerzite svätého Vladimíra (dnes Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka) a preslávil sa aj ako aktívny ruský nacionalista.[pozn. 1]
Igor Sikorsky študoval od roku 1903 na námornej akadémii v Petrohrade, ale po troch rokoch z nej odišiel študovať do Paríža stavbu strojov. V roku 1907 pokračoval v štúdiu na Polytechnickom inštitúte cára Alexandra II. (dnes Národná technická univerzita Ukrajiny „Kyjevský polytechnický inštitút Igora Sikorského“). V januári 1909 odišiel na študijnú cestu do Francúzska. V máji toho istého roku začal so stavbou svojho prvého vrtuľníka s dvoma protibežnými rotormi. Po niekoľkých pokusoch so saňami poháňanými motorom s vrtuľou začal stavať druhý vrtuľník.
V roku 1910 začal konštruovať plošníky v dlhej rade od typu S-1 až po S-10. Na lietadle S-6 ustanovil 29. decembra 1911 prvý ruský medzinárodný rekord v rýchlosti s tromi cestujúcimi výkonom 111 km/h. V apríli 1912 bol Sikorsky prijatý do Rusko-baltského vagónového závodu (RBVZ) v Petrohrade ako hlavný konštruktér leteckého oddelenia. Nasledovali konštrukcie ďalších lietadiel, z ktorých sa sériovo vyrábal typ S-12 a jeden čas držal všeruský výškový rekord výkonom 3 680 m. Na podnet vedenia RBVZ začal na prelome rokov 1912 a 1913 so stavbou štvormotorového veľkolietadla pre strategický prieskum, ktoré bolo pod menom Boľšoj Russko-Baltijskij zalietané 15. marca 1913, zatiaľ ako dvojmotorové. V štvormotorovej konfigurácii prvýkrát vzlietlo 10. mája 1913. Dňa 2. augusta Sikorsky s týmto lietadlom premenovaným na Russkij viťaz utvoril svetový rekord vo vytrvalosti letu s cestujúcimi v trvaní 1 hod. a 54 min. Najznámejšou modifikáciou tohto lietadla sa stal typ Ilia Muromec, ktorý prvýkrát vzlietol koncom toho istého roka. Sikorsky tak vlastne založil ruskú tradíciu stavby gigantických lietadiel, na ktorú nadviazali v 30. rokoch stroje Tupolev ANT-20 a Kalinin K-7.
V roku 1919 emigroval do Spojených štátov, a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich bolo to, že v Európe by ako letecký konštruktér nenašiel príliš veľké uplatnenie, a tiež bol sklamaný z občianskej vojny a boľševickej revolúcie v Rusku. V USA najprv pracoval ako učiteľ a lektor v školstve a hľadal uplatnenie v leteckom priemysle. V roku 1923 za pomoci niektorých bývalých ruských vojenských dôstojníkov založil spoločnosť Sikorsky Aero Engineering Corporation. V roku 1928 sa stal občanom USA. O rok neskôr bola jeho spoločnosť odkúpená americkou spoločnosťou United Aircraft, ktorá je dnes súčasťou konglomerátu United Technologies Corporation.
Sikorsky Aircraft Corporation je dnes jedným z najväčších svetových výrobcov vrtuľníkov. Sikorsky experimentoval s vrtuľníkmi ešte v Rusku, ale prvý úspešný let sa uskutočnil až 24. mája 1940. Vrtuľník niesol názov Vought-Sikorsky VS-300. Mal jeden trojlistový rotor poháňaný motorom s výkonom 56 kW (75 konských síl). Jeho ďalším známym výrobkom je napríklad vrtuľník Sikorsky SH-60 Seahawk.
Poznámky
- ↑ Dňa 30. augusta 1933 sa Igor Sikorsky v jednom súkromnom liste vyjadril k svojmu skutočnému pôvodu: „Moja rodina, ktorá pochádza z dediny v Kyjevskej oblasti, kde boli môj starý otec a pradedo kňazmi, je čisto ukrajinského pôvodu. Považujeme sa však za Rusov, ktorí pochádzajú z jednej z častí Ruska, pričom ukrajinský ľud považujeme za neoddeliteľnú súčasť Ruska, rovnako ako Texas alebo Louisiana sú neoddeliteľnou súčasťou Spojených štátov.“ Ide o jediný známy dokument podpísaný Igorom Sikorským, kde uvádza svoj etnický pôvod a národnosť. Z dnes už neznámeho dôvodu bol Sikorsky veľmi citlivý na to, aby nebol považovaný za Poliaka. V období po druhej svetovej vojne sa ukrajinská diaspóra snažila dokázať, aby si Igor Sikorsky plne uvedomoval, že je Ukrajinec.[1]
Referencie
- ↑ a b Ігор Сікорський: «Мій рід - чисто українського походження» . svoboda-news.com, 2004-08-20, . Dostupné online. Archivované 2022-08-08 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Igor Sikorsky
Externé odkazy
- Igor I Sikorsky Historical Archives (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Igor Sikorskij na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk