A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tbilisi | |||
თბილისი | |||
Hlavné mesto Gruzínska | |||
Centrum mesta
| |||
|
|||
Štát | Gruzínsko | ||
---|---|---|---|
Rieka | Kura | ||
Súradnice | 41°42′50″S 44°47′20″V / 41,713889°S 44,788889°V | ||
Rozloha | 726 km² (72 600 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 118 035 (2014) | ||
Hustota | 1 539,99 obyv./km² | ||
Časové pásmo | UTC+4 | ||
Telefónna predvoľba | +995 32 | ||
Poloha mesta v Gruzínsku.
| |||
Wikimedia Commons: Tbilisi | |||
Webová stránka: www.tbilisi.gov.ge | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Tbilisi (gruz.: თბილისი; v minulosti, najmä stredoveku, Tiflis čo v preklade znamená „teplý“) je hlavné a najväčšie mesto Gruzínska. Leží na rieke Kura (gruz. Mtkvari). Od roku 2006 je starostom Giorgi Gigi Ugulava, ktorý bol do tejto funkcie zvolený v decembri 2013 už po tretíkrát v poradí. Počet obyvateľov je 1 175 200 (2012) a zastúpení sú okrem Gruzíncov aj iné národností, napr. Arméni, Azerbajdžanci, Sýrčania, Kurdi, Rusi a iní.
Dejiny
Tbilisi bolo založené gruzínskym kráľom Vachtangom I. Gorgasalim (452-502) v 5. storočí, oblasť však bola osídlená už skôr. Mesto obsadili mnohé ríše, ako napr. Arabi, Peržania a Seldžuckí Turci - v 8. storočí bolo mesto dokonca sídlom arabského emira. Gruzínci mesto dobyli opäť až v roku 1122, za vlády kráľa Dávida IV., ktorý sem potom presunul svoje sídlo z Kutaisi a Tbilisi ustanovil hlavným mestom krajiny. Na konci 18. storočia bolo mesto neustále ohrozované perzskými výbojmi a od roku 1801 sa potom natrvalo stalo súčasťou Ruského impéria.
Nezávislosť získalo opäť až po Októbrovej boľševickej revolúcii v roku 1917, avšak len do intervencie sovietskych síl roku 1920. Tie vytvorili násilným zjednotením Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska Zakaukazskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku. Neskôr došlo k jej rozdeleniu na tri sovietske republiky, Tbilisi zostalo centrom Gruzínskej SSR. Od 9. apríla 1991 je Tbilisi hlavným mestom nezávislého a suverénneho Gruzínska. Napriek tomu ale krátko po vyhlásení nezávislosti došlo k nepokojom. V januári roku 1992 tu zúrili urputné boje, čo nakoniec viedlo k zmene politickej scény, rovnako ako revolúcie z roku 2003, ktorá zvrhla Eduarda Ševardnadzeho.
Priemysel a doprava
V Tbilisi sa vyrábajú poľnohospodárske stroje, lietadlá a lokomotívy. Je tu tiež zastúpený textilný priemysel, orientovaný na spracovanie vlny a hodváb a kožiarsky priemysel. Neďaleko mesta sa nachádza tepelná elektráreň.
Chrbticou Tbiliskej MHD je metro s dvoma linkami. Do roku 2006 po meste jazdili tiež električky a trolejbusy, boli ale úplne nahradené lacnejšími autobusmi. 17 km juhovýchodne od mesta sa nachádza medzinárodné letisko Tbilisi.
Pamätihodnosti
Na pravom brehu rieky Kura, nad starým mestom, ležia ruiny pevnosti Nariqala z 3. storočia. Nad týmto opevnením stojí monumentálna socha Kartlis Deda. Pod ňou sa rozprestiera 128 ha veľká botanická záhrada, ktorá bola zriadená v roku 1845 na priestranstve parku pevnosti.
Staré mesto so svojimi úzkymi, mačacími hlavami dláždenými ulicami, má byť prijaté za kultúrne dedičstvo UNESCO. V starom meste s nachádza aj Katedrála Sioni z 5. storočia, kostol gruzínskych kráľov z 13. storočia, bazilika Ančischati zo 6. storočia a synagóga. Cez staré mesto viedla kedysi hodvábna cesta. Domy sú prevažne drevené s vyrezávanými predsadenými balkónmi. V kúpeľnej štvrti Abanotubani sa nachádzajú sírne kúpele zo 17. storočia a mešita.
Na staré mesto nadväzuje mestská časť Garetubani s okázalými budovami z 19. storočia. Srdce tvorí platanmi lemovaná promenáda Rustaveli-Boulevard. Na nej sa okrem iného nachádza kostol Kašveti, štátna obrazáreň, historické múzeum, štátne divadlo Rustaveli, opera a budova parlamentu. Rieka Kura je lemovaná z oboch strán nábrežím s viacprúdovými cestami.
Z hory Mtacminda vedie dole do mesta stacionárna lanová dráha z roku 1905, ktorá tohto času nie je v prevádzke. V polovici dráhy sa nachádza Panteón, cintorín, na ktorom sú pochovaní významní Gruzínci. Na plochom vrchole hory bol založený rozsiahly park, ktorý bol v roku 2009 rozšírený na zábavný. Televízna veža tu stojí ako z diaľky viditeľná dominanta, ktorá je v noci zaujímavo nasvietená.
Na ľavom brehu rieky sa nachádzajú v 20. storočí postavené kultúrne a štátne inštitúcie. Medzi nimi je aj Katedrála Najsvätejšej Trojice v Tbilisi, štátna lekárska univerzita a iné vedecké inštitúcie, štadión a stanice.
Osobnosti mesta
- Mirza Fatali Achundov (* 1812 – † 1878), azerbajdžanský spisovateľ, verejný činiteľ, filozof a osvietenec.
- Alexej Alexejevič Brusilov (* 1853 – † 1926), ruský a sovietsky generál a vojvodca
- Aram Chačaturjan (* 1903 – † 1978), arménsky hudobný skladateľ, klavirista, dirigent a hudobný pedagóg
- Jakov Josifovič Džugašvili (* 1907 – † 1943), syn Josifa Vissarionoviča Stalina
- Grigol Abašidze, (* 1914 – † 1994), básnik, prozaik a verejný činiteľ
- Tengiz Jevgenievič Abuladze (* 1924 – † 1994), scenárista a filmový režisér
- Tigran Vartanovič Petrosian (* 1929 – † 1984), šachový veľmajster
- Gia Kančeli (* 1935), skladateľ vážnej hudby
- Micheil Saakašvili (* 1967), bývalý prezident
- Nino Salukvadzeová (* 1969), športová streľkyňa
- Nikolay Tsiskaridze (* 1973), baletný majster
- Sergej Movsesian (* 1978), slovenský šachista
- Giorgi Lacabidze (* 1978), klavírny virtuóz
- Vachtang Murvanidze (* 1979), gruzínsky krasokorčuliar, tréner a choreograf
- Irakli Labadze (* 1981), tenista
- Tejmuraz Besikovič Gabašvili (* 1985), ruský tenista
- Anna Tatišviliová (* 1990), tenistka
- Elene Gedevanišviliová (* 1990), krasokorčuliarka
Partnerské mestá
- Ankara, Turecko
- Astana, Kazachstan, 2005
- Atény, Grécko
- Atlanta, USA, 1988
- Bilbao, Španielsko, 1989
- Bristol, Spojené kráľovstvo, 1987
- Innsbruck, Rakúsko, 1982
- Jerevan, Arménsko
- Kyjev, Ukrajina, 1999
- Ľubľana, Slovinsko, 1979
- Nantes, Francúzsko, 1979
- Palermo, Taliansko, 1987
- Paríž, Francúzsko, 1997
- Saarbrücken, Nemecko, 1975
Iné projekty
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tbilisi na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk