A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Tokio | ||
東京 | ||
hlavné mesto a prefektúra | ||
|
||
Štát | Japonsko | |
---|---|---|
Región | Kantó | |
Admin. delenie | 23 zvláštnych obvodov, 26 miest, 1 okres a, 4 subprefektúry | |
Nadmorská výška | 6 m n. m. | |
Súradnice | 35°41′S 139°41′V / 35,683°S 139,683°V | |
Rozloha | 2 187,66 km² (218 766 ha) | |
Obyvateľstvo | 13 843 403 (1.10.2018) | |
Hustota | 6 327,95 obyv./km² | |
Guvernér | Yuriko Koike | |
Časové pásmo | UTC (UTC+9) | |
ISO 3166-2 | JP-13 | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Tokio (jap. 東京 – Tókjó; angl. Tokyo, vypočuj si; pôvodný názov jap. 江戸 – Edo), oficiálne Metropolitné mesto Tokio (jap. 東京都 – Tokjó-to) je hlavné mesto Japonska a najľudnatejšie mesto na svete s viac ako 14 miliónmi obyvateľov v roku 2023.[1] Metropolitná oblasť Tokia, ktorá zahŕňa Tokio a okolité prefektúry, je najľudnatejšou metropolitnou oblasťou na svete so 40,8 milióna obyvateľov v roku 2023.[2]
Tokio sa nachádza na začiatku Tokijského zálivu a je súčasťou regiónu Kantó na centrálnom pobreží najväčšieho japonského ostrova Honšu. Slúži ako hospodárske centrum Japonska a sídlo japonskej vlády aj japonského cisára. Tokijská metropolitná vláda spravuje 23 špeciálnych obvodov v centre Tokia (ktoré predtým tvorili Tokio City), rôzne prímestské mestá a predmestia v jeho západnej časti a dva vzdialené ostrovné reťazce známe ako Tokijské ostrovy. Napriek tomu, že väčšina sveta pozná Tokio ako mesto, od roku 1943 sa jeho riadiaca štruktúra podobá skôr prefektúre, pričom sprievodný guvernér a zhromaždenie majú prednosť pred menšími obecnými samosprávami, ktoré tvoria metropolu.
Pred 17. storočím bolo Tokio prevažne rybárskou dedinou a nazývalo sa Edo. V roku 1603 sa však mesto dostalo na politické výslnie po tom, čo bolo vymenované za sídlo šogunátu Tokugawa. V polovici 18. storočia sa Edo stalo jedným z najľudnatejších miest na svete s viac ako miliónom obyvateľov. Po reštaurácii Meidži v roku 1868 bolo cisárske hlavné mesto v Kjóte presunuté do Eda a mesto bolo premenované na Tokio (doslova „východné hlavné mesto“). V roku 1923 Tokio značne poškodilo veľké zemetrasenie v Kantó a neskôr bolo mesto zdecimované spojeneckými bombardovacími náletmi počas druhej svetovej vojny ako odveta za útok Japonska na Pearl Harbor. Od polovice 20. storočia prešlo Tokio rýchlou rekonštrukciou a expanziou, ktorá prispela k tzv. japonskému hospodárskemu zázraku, v ktorom sa japonská ekonomika dostala na druhé miesto na svete za Spojenými štátmi. Tokio je zaradené do kategórie Alpha+ podľa výskumnej siete Globalization and World Cities Research Network a je súčasťou priemyselného regiónu, ktorý zahŕňa Jokohamu, Kawasaki a Čibu. K roku 2023 je mesto sídlom 29 z 500 najväčších svetových spoločností uvedených v každoročnom rebríčku Fortune Global 500.[3]
V roku 2020 sa Tokio umiestnilo na štvrtom mieste v rebríčku globálnych finančných centier za New Yorkom, Londýnom a Šanghajom. V meste sa nachádza najvyššia veža na svete Tokyo Skytree[4] a najväčšie podzemné zariadenie na odvádzanie povodňovej vody na svete, Vonkajší podzemný výpustný kanál metropolitnej oblasti v Kasukabe na predmestí Saitama v Tokiu. Linka tokijského metra Ginza, ktorá bola otvorená v roku 1927, je najstaršou podzemnou linkou metra vo východnej Ázii. Tokio je považované za jedno z najpríjemnejších miest na svete; v rebríčku Global Livability Ranking, zverejnenom v roku 2021, sa umiestnilo na štvrtom mieste.
V 20. a 21. storočí hostilo niekoľko významných medzinárodných podujatí vrátane Letných olympijských hier 1964 a Letných paralympijských hier 1964, Letných olympijských hier 2020 a troch samitov G7 v rokoch 1979, 1986 a 1993. Je medzinárodným centrom výskumu a vývoja, akademickým centrom s niekoľkými významnými univerzitami vrátane Tokijskej univerzity. Tokijská stanica je centrálnym uzlom pre Šinkansen, japonskú vysokorýchlostnú železničnú sieť, a stanica Šindžuku v Tokiu je najrušnejšou železničnou stanicou na svete. K významným osobitným obvodom v Tokiu patria Čijoda, kde sa nachádza budova Národného parlamentu a Tokijský cisársky palác, Šindžuku, administratívne centrum mesta, a Šibuja, komerčné, kultúrne a obchodné centrum mesta.
Poloha
Graf počasia pre Tokio | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
49
10
2
|
60
10
2
|
115
13
5
|
130
18
11
|
128
23
15
|
165
25
19
|
162
29
23
|
165
31
24
|
209
27
21
|
163
22
15
|
93
17
10
|
40
12
5
|
teploty v °C zrážky v mm zdroj: JMA | |||||||||||
Nachádza sa v regióne Kantó na východe ostrova Honšu. Je to jedno z najväčších miest na svete, žije v ňom viac ako 13 miliónov ľudí. S predmestiami a aglomeráciami okolitých miest, ako napríklad Jokohama alebo Kawasaki tvorí najväčšiu konurbáciu a metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov na ploche o veľkosti Západného Slovenska. Do roku 1868 sa nazývalo Edo. Niekedy je metropolitná oblasť Tokia nazývaná aj pojmom megalopolis.
Ekonomika
Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Nominálny hrubý domáci produkt dosahuje okolo 1,316 biliónov USD, čo je viac ako ôsma najväčšia ekonomika na svete. Je to hlavné finančné centrum a hlavné sídlo niekoľkých najväčších svetových bánk a poisťovacích spoločností.
Počas centralizovaného rastu japonskej ekonomiky po druhej svetovej vojne sa mnoho veľkých firiem presťahovalo z miest ako Osaka do Tokia s cieľom získať lepší prístup k vláde. Tento trend sa postupne spomaľuje kvôli rastu populácie a vysokým nákladom na život v Tokiu.
Tokio bolo označené ako najdrahšie mesto na svete 28 rokov po sebe až do roku 2015.
Doprava
Tokio je najväčší dopravný uzol domácej a medzinárodnej železničnej, cestnej a leteckej dopravy. Verejná doprava je zabezpečovaná rozsiahlou sieťou čistých a efektných a často pomerne preplnených vlakov a podzemnou rýchlodráhou prevádzkovaných rozličnými spoločnosťami, pričom druhú úlohu zohrávajú autobusy, monoraily a električky.
Tokijské medzinárodné letisko Haneda ponúka predovšetkým vnútroštátne lety, zatiaľ čo medzinárodné lety zabezpečuje medzinárodné letisko Narita v prefektúre Čiba.
Primárnym dopravným prostriedkom je vlak. Železničná sieť v Tokiu je najrozsiahlejšia mestská železničná sieť na svete a jej dĺžka sa približne rovná dĺžke povrchových liniek. Expresné linky spájajú hlavné mesto s ostatnými časťami metropolitného Tokia, oblasť Kantó a ostrovy Kjúšu a Šikoku.
Taxíky fungujú v 23 špeciálnych štvrtiach, mestách a mestečkách. Trajekty na dlhé trate obsluhujú tokijské ostrovy a prevážajú cestovateľov do domácich a zahraničných prístavov.
Demografia
Ako jedno z najvýznamnejších svetových miest, Tokio má viac ako 13 miliónov obyvateľov žijúcich v 23 mestských častiach a cez deň sa tento počet zvyšuje o 2,5 milióna pracujúcich a študentov z okolitých oblastí. Tento efekt je ešte výraznejší v troch centrálnych častiach Čijoda, Čúó a Minato, ktorých populácia je menšia ako 300 000 v noci, ale väčšia ako 2 milióny cez deň.
Školstvo
Tokio je centrum národného školstva. Nachádza sa tu mnoho univerzít a odborných škôl. Je tu väčšina najprestížnejších japonských univerzít. Najprestížnejšou je Tokijská univerzita (Tódai). Medzi ďalšie patrí Univerzita Keió gidžuku, Univerzita Hitocubaši a Univerzita Waseda.
Turistika
Tokio má veľa turistických, kultúrnych a športových atrakcií vrátane známych chrámov, svätýň, každoročných festivalov a udalostí, parkov, javiskových vystúpení, ako aj populárnych nákupných centier a štvrtí s možnosťami nočného života. Medzi vrcholné kultúrne miesta patria múzeá, koncertné haly a divadlá.
Slováci, ktorí tu pôsobili
- Jozef Forner (* 1905 – † 1983) – salezián, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionár (misionárom v Japonsku bol 47 rokov). [5]
- Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, biblista, univerzitný profesor.
Galéria obrázkov
-
Tokijská veža
-
Tokijská radnica
-
Nočné Tokio
-
Most Seimon Ishibashi k cisárskemu palácu
-
Dúhový most
Referencie
- ↑ Major Agglomerations of the World - Population Statistics and Maps . www.citypopulation.de, . Dostupné online.
- ↑ NATIONS, United. Events . United Nations, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Major European capital slips out of Fortune Global 500's top 5 cities for the first time in 5 years . Fortune Europe, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TOKYO HOTELS . web.archive.org, 2012-04-26, . Dostupné online. Archivované 2012-04-26 z originálu.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 238 - 239.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk