A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veterník | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | galaxia |
Rektascenzia | 14h 03m 12,4s |
Deklinácia | 54° 20′ 58″ |
Vzdialenosť | 27 mil. ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 7,5 |
Zdanlivé rozmery (V) | 10´ x 8´ |
Súhvezdie | Veľká medvedica |
Fyzické charakteristiky | |
Iné označenia | M101, NGC 5457, Arp 26 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 14h 03m 12s; 54° 20′ 58″
Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a uhlovými rozmermi 28,8' × 26,9'.[2] Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku.[3] Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapísal do katalógu William Herschel.[1]
Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.[3]
Pozorovanie
Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triédrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nájdenie je pomerne ľahké vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazná retiazka hviezd šiestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je potrebné na jej pozorovanie použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad.
M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologule cirkumpolárna (v celej Európe a v takmer celej Severnej Amerike). Naopak na južnej pologuli je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierneho pásma. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra.
História pozorovania
Galaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu.[1] Opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od chvosta Veľkej medvedice.[4] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že ide o hmlistý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[4] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovici 19. storočia a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých „špirálových hmlovín“, ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom.
Vlastnosti
M 101 leží vo vzdialenosti 27 miliónov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko roztvorenými ramenami, typu Sc[5] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramená sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 svetelných rokov,[1] teda takmer dvojnásobný oproti našej Galaxii. Pozorovanie cefeíd Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M 101. Po neskoršej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vzdialenosť 27 miliónov svetelných rokov.[1] Je najjasnejším členom skupiny galaxii M101.[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474.
Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenia: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[6] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[7]
V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubbla a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhviezda.[8] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je potrebná čierna diera s hmotnosťou 20 – 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie, ako je teoreticky možné.[9]
Supernovy
Od počiatku 20. storočia boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]
- SN 1909A – objavil ju Max Wolf 26. januára 1909, magnitúda 12,1,[10] pekuliárny typ
- SN 1951H – objavená v septembri 1951, magnitúda 17,5,[10] typ II
- SN 1970G – objavil ju Michael Lovas 30. júla 1970, typ II, magnitúda 11,5[10][11]
- SN 2011fe – objavená 24. augusta 2011, najjasnejšia z týchto štyroch, typ Ia, pri objave magnitúda 17,2, maximálna magnitúda 10,0 od 9. do 15. septembra. Ako prvá supernova tohto typu bola objavená menej ako deň od vzplanutia.[12]
10. februára 2015 v nej bola objavená jasná červená nova M101 OT2015-1.
Galéria
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veterník (galaxia)
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.
- ↑ a b c d e f g h i j k SEDS Messier Objects Database: Messier 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ a b NASA/IPAC Extragalactic Database: Results for M 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ a b PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Veľká medvedica, s. 50.
- ↑ a b SEDS.org, Messier 101: Observations and Descriptions Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ SEDS.org: Revised NGC Data for NGC 5457 Hartmut Frommert, Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Star formation in the giant HII regions of M101. The Astrophysical Journal, 1999, s. 238. DOI: 10.1086/307619.
- ↑ Hodge, Paul W.; GURWELL, Mark; GOLDADER, Jeffrey D.. The H II regions of M101. I - an atlas of 1264 emission regions. Astrophysical Journal Supplement Series, August 1990, s. 661–670. DOI: 10.1086/191483.
- ↑ Kuntz, K.D.. The Optical Counterpart of M101 ULX-1. The Astrophysical Journal, 10 February 2005, s. L31–L34. Dostupné online . DOI: 10.1086/428571.
- ↑ Puzzling accretion onto a black hole in the ultraluminous X-ray source M101 ULX-1. Nature, 2013, s. 500. DOI: 10.1038/nature12762.
- ↑ a b c Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (IAU), List of Supernovae Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Universe Today, Afterlife of a Supernova Fraser Cain, Vydané 8. 6. 2005, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
- ↑ Sky & Telescope, Supernova Erupts in M101 Kelly Beatty, Vydané 16. 9. 2011, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk