A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viačeslav Michajlovič Molotov | ||||||||
3. Predseda Rady ľudových komisárov Sovietskeho zväzu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 19. december 1930 – 6. máj 1941 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 9. marec 1890 Kukarka, Všeruské impérium | |||||||
Úmrtie | 8. november 1986 (96 rokov) Moskva, Ruská SFSR, Sovietsky zväz | |||||||
Politická strana | Komunistická strana Sovietskeho zväzu | |||||||
Národnosť | Rus | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Polina Žemčužina | |||||||
Odkazy | ||||||||
Viačeslav Michajlovič Molotov (multimediálne súbory) | ||||||||
Viačeslav Michajlovič Molotov (rus. Вячеслав Михайлович Молотов), vlastným menom Viačeslav Michajlovič Skriabin (rus. Вячеслав Михайлович Скрябин; * 9. marec 1890, osada Kukurka, Viatská gubernia – † 8. november 1986, Moskva) bol politik a sovietsky štátnik a diplomat. V rokoch 1930 — 1941 predseda sovietskej vlády, v rokoch 1939 — 1949, 1953 — 1956 národný komisár a minister zahraničných vecí ZSSR.
Život
Viačeslav Skriabin sa narodil v osade Kukurka vo Viatskej gubernii v cárskom Rusku. Jeho otec Michail Prochorovič Skriabin bol vedúci obchodu, jeho matka Anna Jakovlevovna rodená Nebogatikovová pochádzala z významnej kupeckej rodiny. Mal desať súrodencov, z ktorých traja zomreli ešte v detstve. Ako školák hrával na husliach a písal básne. Od roku 1902 podobne ako jeho starší bratia navštevoval do roku 1908 Prvé Kazanské reálne gymnázium. V štúdiu pokračoval na Petrohradskom polytechnickom inštitúte, kde však absolvoval iba dva semestre. Už roku 1906 vstúpil do boľševickej strany. V roku 1915 bol poslaný do vyhnanstva do mesta Irkutsk. V tej istej dobe začal používať stranícky pseudonym Molotov. Čoskoro po návrate z vyhnanstva obsadil významné stranícke posty v Petrohrade. Bol zástancom ozbrojeného povstania proti cárovi. Počas októbrovej revolúcie bol členom Petrohradskej Vojensko revolučnej rady. Bol blízkym spolupracovníkom Georgija Jevsejeviča Zinovieva. Neskôr znovu obsadil rôzne stranícke posty v Povolží, Nižnom Novgorode a Ukrajine. V roku 1919 vydal pod pseudonymom Molotov politickú brožúru Ako sa robotníci učia budovať svoje hospodárstvo.
V rokoch 1920 až 1921 člen ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny a od r. 1921 do 1930 zároveň aj člen ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Následne vykonával vysoké štátne funkcie, vrátane predsedu výboru ľudových komisárov, čo sa rovnalo funkcii predsedu vlády. Patril medzi blízkych spolupracovníkov J.V. Stalina. Bol jedným z najzanietenejších predstaviteľov čistiek a politických represií v 30. a 50. rokoch. Jeho podpis spolu s ďalšími sovietskymi predstaviteľmi (Stalinom, Berijom, Vorošilovom, Mikojanom, Kalininom a Kaganovičom) schválil likvidáciu zajatých poľských dôstojníkov známu ako Katynský masaker.
V rokoch 1939 až 1949 a neskôr v rokoch 1953 až 1957 minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu. Ako minister zahraničných vecí nahradil na poste Maxima Litvinova, ktorý bol židovského pôvodu, čo neskôr uľahčilo rokovania s nacistickým Nemeckom. V auguste 1939 podpísal spolu s Joachimom von Ribbentropom pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom, ktorého tajným dodatkom bola dohoda o napadnutí Poľska. Napadnutím Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom stratil tento dokument v roku 1941 zmysel. Ako prvý oficiálny predstaviteľ ZSSR v čase obeda 22. júna 1941 oznámil v sovietskom rozhlase, že krajinu napadlo nacistické Nemecko. Na Jaltskej a Postupimskej konferencii na sklonku druhej svetovej vojny ostro vystupoval proti západným Spojencom. Jeho postoje prispeli k vzniku Studenej vojny. Pre svoj tvrdý a odmietavý postoj k návrhom Západu bol prezývaný „Mister Ňet“[1].
V roku 1957 vystúpil spolu s L.M. Kaganovičom, G. M. Malenkovom a ďalšími proti politickému kurzu nastolenému N.S. Chruščovom. To ho stálo politické funkcie v prezídiu Komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1962 sa venoval diplomatickej činnosti. Jeho nástupcom vo funkcii ministra zahraničných vecí bol Andrej Gromyko. Zomrel v Moskve. Svoju ženu Polinu Semionovnu Žemčužinovú prežil o šestnásť rokov.
Referencie
- ↑ Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. 2. upr. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber Slovensko, 2009. 605 s. ISBN 978-80-8097-034-5. S. 235.
Ďalšia literatúra
- ČUJEV, Felix Ivanovič. Vzpomínky Molotova. Preklad Eva Svobodová. : Orego, 1996. 286 s. ISBN 80-902107-3-2.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viačeslav Michajlovič Molotov
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk