A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Toto je článok o prepise (transkripcii alebo transliterácii) z cyriliky do latinky.
Slovenské systémy
Systém podľa PSP 1991/1998/2000 (používaný aj v slovenskej Wikipédii)
Je opísaný v PSP (z roku 1991 resp. 1998 resp. 2000) v Kap. VII podkapitole 1.1 a podkapitole:
- pre ruštinu: 1.2.1
- pre ukrajinčinu: 1.2.2
- pre bieloruštinu: 1.2.3
- pre bulharčinu: 1.2.4
- pre macedónčinu: 1.2.5
- pre srbčinu: 1.2.6 (systém je zhodný s latinským zápisom chorvátčiny)
Systémy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
- bulharčina: systém z roku 1999, je zhodný so systémom podľa odporúčania OSN z roku 1977 (pozri nižšie)
- ruština: systém z roku 1998, je zhodný so systémom pre ruštinu podľa odporúčania OSN z roku 1987 (pozri nižšie)
Systém podľa STN 01 0185 (starší názov ČSN 01 0185)
Bola to česko-slovenská norma (v slovenčine) pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, "srbskú verziu srbochorvátskeho jazyka", macedónčinu a bulharčinu. Vydaná v roku 1975, platná od roku 1977, zrušená v Česku 2002, na Slovensku v 2003, ale na Slovensku stále používaná, lebo nebola nahradená inou. Komentár pozri napr. str. 32, náhľad tu
Systém podľa starších PSP
V PSP platných pred rokom 1991 (teda z rokov 1953 - 1971) a podľa knihy Príručka slovenského pravopisu pre školy (autori: Ján Oravec, Vincent Laca) platil systém zhodný so systémom uvedeným v PSP z roku 1991 a nasl. s tým rozdielom, že:
- ьё = jo (nie: io); дьё/тьё/ньё/льё = ďjo/ťjo/ňjo/ľjo (nie: dio/tio/nio/lio)
- ью = ju (nie: iu); дью/тью/нью/лью = ďju/ťju/ňju/ľju (nie: diu/tiu/niu/liu)
- ья = ja (nie: ia); дья/тья/нья/лья = ďja/ťja/ňja/ľja (nie: dia/tia/nia/lia)
Systém podľa "Pravidla jmenného katalogu" (1959/1969)
Išlo o česko-slovenské katalogizačné inštrukcie. Prvé vydanie bolo z roku 1959, druhé z roku 1969. Systém bol založený na medzinárodnom vedeckom prepise.
České systémy
Systém podľa PČP
Je opísaný v Pravidlách českého pravopisu (z roku 1993 resp. 2002). Kópia textu je dostupná tu (s.13 a ďalej).
Tento systém nie je zhodný so slovenským systémom podľa PSP. Hlavné rozdiely sú:
- namiesto slovenského ie, io, iu (po mäkkom znaku a podobne) je české je, jo
- namiesto slovenského ľo, ľu, ľa je české lo, lu, la
- namiesto slovenského de, te, ne je (väčšinou) české dě, tě, ně
- namiesto slovenského iu po spoluhláskach je české ju
Systém podľa ČSN
- súčasný (česká norma): ČSN ISO 9 (zhodné s ISO 9:1995, pozri nižšie)
- bývalý (česko-slovenská norma): ČSN 01 0185 - pozri vyššie
Systém podľa "Pravidla jmenného katologu"
Pozri vyššie
Medzinárodné systémy
Medzinárodný vedecký prepis (od konca 19. storočia)
Systémy podľa OSN
- bulharčina: odporúčanie z roku 1977 = bulharský „Systém transliterácie a transkripcie“ z roku 1972 - pozri napr. a resp.
- macedónčina: odporúčanie z roku 1977 –
- ruština: odporúčanie z roku 1987 pre prepis názvov z územia Ruska (ZSSR?) = druhý variant prvej tabuľky sovietskej normy GOST 16876-71 v stave z roku 1983 (pozri nižšie) - pozri napr. a
- srbčina: odporúčanie z roku 1977 - pozri napr.
Systémy ISO
- ISO 9:1995: zhodné s GOST 7.79, pozri dole linky ku GOST 7.79
- ISO 9:1986
- ISO/R 9:1968
- ISO/R 9:1954
Z vyššie uvedných posledných troch (teda starších) noriem sa ešte dnes pomerne často používa norma ISO/R 9:1968: pozri napr. 11 (K textu zobrazenému na uvedenom linku treba dodať, že ISO/R 9:1968 povoľuje ako alternatívu aj tzv. "2. podštandard" - písať zh (namiesto ž), sh (namiesto š), ĭ (namiesto j), kh (namiesto h), ts (namiesto c), ch (namiesto č), shch (namiesto šč), yu (namiesto ju) a ya (namiesto ja). Išlo o ústupok anglosaskej tradícii prepisu cyriliky. )
Systém RVHPupraviť | upraviť zdroj
V RVHP platil oficiálne systém RVHP 1362 (po rusky: (ST) SEV 1362) z roku 1978, ktorý bol zhodný s GOST 16876-71 (pozri nižšie).
Systém Slavic Reviewupraviť | upraviť zdroj
Myslí sa starší systém podobný ISO 9:1968, dnes časopis používa systém ALA-LC.
Sovietske/ruské systémyupraviť | upraviť zdroj
- Sovietsky systém GOST 16876-71 (od sovietskej Hlavnej správy geodézie a kartografie - GUGK) z roku 1971 (drobné úpravy 1973, 1980 a 1983): norma má dve časti:
- Tabuľka 1 (transliterácia 1:1) s dvoma variantmi odlišujúcimi sa v písaní e - je, h - ch, ŝ - šč, û - ju, â - ja (druhý variant bol prebratý do normy OSN 1987 - pozri vyššie), druhý variant pozri napr. 12
- Tabuľka 2 (latinka (aj) so zloženými písmenami a bez diakritických znamienok)
- Ruský systém GOST 7.79 (z roku 2000/2002), je zhodný so systémom ISO 9:1995; pozri napr. GOST 7.79 celý text (tým zároveň text ISO 9:1995) v ruštine, tabuľky pre Systém A ale nie sú funkčné[nefunkčný odkaz; norma má dve časti:
- Ruský systém pre ruské pasy z roku 1997: 14[nefunkčný odkaz (čo je príloha 15)
Prehľad podľa anglickej wikipédie:
Cyriliské písmo | е | ё | ж | й | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ы | ь | э | ю | я | і | ѳ | ѣ | ѵ | ѫ | ђ | ѓ | є | ѕ | ї | ј | љ | њ | ћ | ќ | ў | џ | ґ |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
GOST 16876-71 tabuľka 1 | e (je) | ë | ž | j | h (ch) | c | č | š | ŝ (šč) | ʺ | y | ʹ | è | û (ju) | â (ja) | ì | đ | ǵ | ê | ẑ | ì | ǰ | l̂ (lj) | n̂ (nj) | ć | ḱ | ǔ | d̂ | - | ||||
GOST 16876-71 tabuľka 2 | e | jo | zh | jj | kh | c | ch | sh | shh | ʺ | y | ʹ | eh | ju | ja | ih | jd | jg | je | js | ji | јh | lh | jn | jc | jk | uh | jz | - | ||||
GOST 7.79-2000, systém A / ISO (1995) |
e | ë | ž | j | h | c | č | š | ŝ | ʺ | y | ʹ | è | û | â | ì | f̀ | ě | ỳ | ǎ | đ | ǵ | ê | ẑ | ï | ǰ | l̂ | n̂ | ć | ḱ | ǔ | d̂ | g̀ |
GOST 7.79-2000, systém B / ISO (1995) |
e | yo | zh | j | kh | c (cz) | ch | sh | shh | ʺ | yʹ | ʹ | eʹ | yu | ya | i | fh | ye | yh | oʹ | - | gʹ | ye | zʹ | yi | j | lʹ | nʹ | dh | kʹ | uʹ | dh | - |
OSN (1987) / Úrad geodézie ...(1998) | e | ë | ž | j | h | c | č | š | šč | ʺ | y | ʹ | è | ju | ja | ĭ | ḟ | ě | ẏ |
Zátvorky označujú prípustné varianty
Anglické systémyupraviť | upraviť zdroj
- Systém ALA-LC (American Library Association-Library of Congress):
- verzia 1997: pre slovanské cyrilské písma a pre všetky neslovanské cyrilské písma - pozri pod jednotlivými jazykmi na 16, to isté pod jednotlivými jazykmi na 17
- verzia 1976: napr. pre ruštinu 18 Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
- systém LC: 1905
- systém ALA: 1885
- Systém BGN/PCGN: pozri pod jednotlivými jazykmi na 19(napr. ruština 1944/1947, bulharčina 1952, bieloruština 1979 atď.), to isté pod jednotlivými jazykmi na 20
- Systém BSI z roku 1958 (BS 2979:1958): je zhodný s 2. podštandardom z ISO/R 9: 1968, komentár pozri 21, časť pre ruštinu pozri napr. 22 Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
- Systém British Royal Society z roku 1953
- Systém British Academy z roku 1917
- Systém Britského múzea
- Systém New York Public Library
- Systém INIS
- Systém MR (Mathematical Reviews/Zentralblatt MATH)
- Systém podľa Allworth, Edward: Nationalities of the Soviet East. Publications and Writing Systems. New York, 1971 - pozri na 23 podstránky pre jazyky altajčina, azerbajčina, baškirčina, čuvaština, jakutčina, krymská tatárčina, karačaj-balkarčina, karakalpačtina, kazaština, chakaština, kirgizština, kumyčtina, nogajčina, osetčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, uzbečtina
- Systém podľa Daniels, Peter T., Bright, William (eds.): World’s Writing Systems, New York, 1996 - pozri na 24 podstránky pre jazyky bulharčina, buriatčina, čukčina, kabardčina, kalmyčtina, kirgizština, komijčina, moldavčina, tadžičtina, tatárčina, turkménčina, ukrajinčina, uzbečtina
Nemecké systémyupraviť | upraviť zdroj
NSRupraviť | upraviť zdroj
- DIN 1460 z roku 1982 (normu používa aj Deutsche Bibliothek): je zhodná s ISO/R 9:1968 (bez 2. podštandardu), pozri napr. 25 Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
- Systém podľa Dudena NSR (v Rakúsku podľa Österreichisches Wörterbuch) : pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, macedónčinu a srbčinu, pozri napr. 26 Archivované 2007-07-19 na Wayback Machine a 27 Archivované 2006-02-09 na Wayback Machine
- Systém podľa TITUS (Thesaurus Indogermanischer Text- und Sprachmaterialien), 2000: pozri na 28 podstránky pre jazyky abazština, abcházština, adygejčina, avarčina, čečenčina, darginčina, inguština, kabardčina, lach, lezgičtina, tabasarančina
NDRupraviť | upraviť zdroj
- TGL 37 116 z roku 1981: pre ruštinu, ukrajinčinu, bieloruštinu, bulharčinu, (?)macedónčinu, srbochorvátčinu a mongolčinu
- Systém podľa Dudena NDR: napr. pre ruštinu: transkripcia systému je založená na systéme W. Steinitza (1972) a transliterácia na systéme ISO 9: 1986 a TGL 37 116; posledný raz bol systém uvedený v "Der Große Duden: Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung...", 6. vydanie, Lepzig, VEB Bibliographisches Institut Leipzig, 1990
Švajčiarskoupraviť | upraviť zdroj
- Systém Informationsverbund Deutschschweiz (IDS) z roku 2001: 29
Francúzske systémyupraviť | upraviť zdroj
- systém CNT z decembra 2007: 30
- systém podľa Jean Girodet (1976), Dictionnaire de la langue francaise, Paris: Éditions Bordas.
- systém podľa Bibliothèque nationale de France
- systém podľa Bibliotheque royale de Belgique
Bieloruské systémy (len pre bieloruštinu)upraviť | upraviť zdroj
- oficiálny systém z roku 2007 (31)
- oficiálny systém z roku 2000 (32)
- oficiálny systém z roku 1998
- Łacinka (bieloruská tradičná latinka)
Bulharské systémy (len pre bulharčinu)upraviť | upraviť zdroj
А A |
Б B |
В V |
Г G |
Д D |
Е E |
Ж ZH |
З Z |
И I |
Й Y |
К K |
Л L |
М M |
Н N |
О O |
П P |
Р R |
С S |
Т T |
У U |
Ф F |
Х H |
Ц TS |
Ч CH |
Ш SH |
Щ SHT |
Ъ A |
Ь Y |
Ю YU |
Я YA |
- oficiálny systém z roku 1999 pre pasy (37)
- systém podľa A. Danchev, M. Holman, E. Dimova and M. Savova. An English Dictionary of Bulgarian Names: Spelling and Pronunciation. Sofia: Nauka i Izkustvo Publishers, 1989.
- „Systém transliterácie a transkripcie“ (Sofia, 1972) – pozri hore pod Systémy OSN
Ukrajinské systémy (len pre ukrajinčinu)upraviť | upraviť zdroj
- oficiálny systém z roku 2010 – zhodný so systémom z roku 1996 okrem prepisov щ, ь a ’ (38)
- systém pre pasy z roku 2007: 39
- systém pre pasy z roku 2004
- oficiálny systém z roku 1996 (40)
- systém Deržstandart 1995 (navrhovaný)
- oficiálny systém z roku 1993
Macedónske systémy (len pre macedónčinu)upraviť | upraviť zdroj
- systém pre pasy z roku 2008
- oficiálny systém z roku 1998 41
- oficiálny systém z roku 1970 - zhodný s ISO R/9:1969 (najmä systém A)
Jazyky s oficiálnou latinkouupraviť | upraviť zdroj
Pre tieto (a niektoré ďalšie malé jazyky) existuje/existovalo (aj) úradne používané latinské písmo, ktoré prirodzene slúži(lo) ako hlavná forma „prepisu“:
- adygejčina: oficiálna adygejská latinka z roku 1927
- azerbajdžančina:
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1991
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1929
- oficiálna azerbajdžanská latinka z roku 1922
- bieloruština: pozri hore (Łacinka )
- čečenčina:
- oficiálna čečenská latinka z roku 1992 (42)
- oficiálna čečenská latinka z roku 1925
- karačaj-balkarčina: oficiálna karačaj-balkarská latinka z roku 1924
- krymská tatárčina:
- QÖCYR 1997 43
- systém podľa A. Emirova (link ako QÖCYR)
- kumyčtina: oficiálna kumycká latinka z roku 1927
- moldavčina: oficiálna moldavská latinka z roku 1989
- srbčina: oficiálna srbská (a chorvátska) latinka - tzv. gajica
- tadžičtina: oficiálna tadžická latinka z roku 1926(?)
- tatárčina:
- oficiálna tatárska latinka z roku 2001
- oficiálna tatárska latinka z roku 1927
- turkménčina:
- súčasná oficiálna turkménska latinka (štandard TDS 565 1999)
- oficiálna turkménska latinka z roku 1993
- oficiálna turkménska latinka z roku 1929 (1928?)
- uzbečtina:
- súčasná oficiálna uzbecká latinka z roku 1995
- (plánovaná) oficiálna uzbecká latinka z roku 1993
- oficiálna uzbecká latinka z roku 1927/1928
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Automatický prepisupraviť | upraviť zdroj
- Google prekladač (dole vľavo treba aktivovať "čítať foneticky", nie je však jasné podľa akého systému sa prepisuje)
- Google Script converter (len ruština) Archivované 2011-07-11 na Wayback Machine
- ruské stránky v ruštine a angličtine (prepis podľa GOST 7.79 Systém B a podľa ISO 9 (asi sa myslí ISO 9:1995) ), detto
- české stránky (prepis podľa GOST 16876-71)
- Prepis podľa ČSN ISO 9 (010185) - verzia medzinárodnej ISO 9:1995, odvodená z ruského systému GOST 16876-71
- Prepis-transkripcia (asi podľa Prav. českého pravopisu), nie je zhodná so systémom podľa PSP !
- nemecké stránky Archivované 2010-11-29 na Wayback Machine
Inéupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk