A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Berlínske metro (po nemecky Berliner U-Bahn) predstavuje chrbtovú kosť celej mestskej hromadnej dopravy v nemeckom hlavnom meste, Berlíne. Metro, ale aj električky a autobusy, prevádzkuje spoločnosť Berliner Verkehrsbetriebe (BVG). Sieť metra tvorí deväť liniek, pričom história niektorých z nich je dlhšia než 100 rokov. Prvé vlaky vyšli do berlínskeho podzemia v roku 1902.
V metre funguje dovedna 170 staníc, čo robí z berlínskeho metra deviatu najväčšiu sieť podľa počtu staníc na svete. Celková dĺžka siete je 151,7 km.[1] Pozostáva z deviatich liniek, ktoré sú označené ako U1 až U9. Ako symbol celého dopravného systému sa používa veľké biele písmeno U na modrom pozadí.
Sieť
Značenie jednotlivých liniek metra v predvojnovom období pozostávalo z písmen. V prípade, že trasa mala vetvu, k písmenu sa pridávala aj rímska číslica. Tento systém sa používal až do 60. rokov na oboch stranách múru.
Po postavení múru, vo Východnom Berlíne ostala celá linka E a východná časť linky A. Táto zvláštnosť a fakt, že navigácia na iba dvoch linkách bola jednoduchá spôsobili, že postupne bolo značenie liniek na východe úplne zanechané.
Západný Berlín zanechal systém písmen v roku 1966 a vymenil ho značením pomocou číslic 1 až 9 – systém, ktorý je používaný dodnes. Najkratšia linka v sieti bola linka číslo 5, ktorá pozostávala iba z dvoch staníc (Deutsche Oper – Richard-Wagner-Platz). V roku 1970 bola uzavretá a nahradená predĺžením linky 7, ktorú otvorili o pár rokov neskôr. Táto skutočnosť uvoľnila číslo 5. Západoberlínsky dopravný podnik sa rozhodol rezervovať číslo 5, pre východoberlínsku linku E v prípade znovuzjednotenia Nemecka. Linka E bola jedinou linkou, ktorá sa v celej svojej dĺžke nachádzala na východoberlínskom území a tým pádom nebola zahrnutá do nového západného číslovania.
V roku 1984, sa spoločnosť BVG stala prevádzkovateľom západoberlínskej S-Bahn, ktorú dovtedy prevádzkovala východonemecká spoločnosť Deutsche Reichsbahn. BVG muselo do svojho systému číslovania zahrnúť aj linky S-Bahn. Linky S-Bahn preto dostali predponu „S“ a linky metra (U-Bahn) dostali predponu „U“, takže „linka 1“ sa stala „U1“ atď.
Linky
# | úsek | otvorenie | dĺžka v km | počet staníc |
---|---|---|---|---|
U1 | Uhlandstraße – Warschauer Straße | 1902 | 8,81 | 13 |
U2 | Pankow – Ruhleben | 1902 | 20,39 | 29 |
U3 | Nollendorfplatz – Krumme Lanke | 1913 | 12,10 | 15 |
U4 | Nollendorfplatz – Innsbrucker Platz | 1910 | 2,86 | 5 |
U5 | Alexanderplatz – Hönow | 1930 | 18,35 | 20 |
U55 | Hauptbahnhof – Brandenburger Tor | 2009 | 1,47 | 3 |
U6 | Alt-Tegel – Alt-Mariendorf | 1923 | 19,88 | 29 |
U7 | Rathaus Spandau – Rudow | 1924 | 31,76 | 40 |
U8 | Wittenau – Hermannstraße | 1927 | 18,04 | 24 |
U9 | Rathaus Steglitz – Osloer Straße | 1961 | 12,52 | 18 |
Referencie
- ↑ Timetables, Routes & Maps : The Berlin underground . Berliner Verkehrsbetriebe, . Dostupné online. Archivované 2014-01-10 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berlínske metro
Externé odkazy
- Oficiálna stránka
- Online mapa siete Archivované 2019-05-24 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk