A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pieskovec | |
Pieskovce v Machteš Katan | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | kremeň, živce, kalcit |
Akcesórie | olivín, granáty, amfiboly, apatit, glaukonit |
Vlastnosti | |
Textúra | rnitá, psamitická |
Farba | rôzna, väčšinou však žltá, zelená, hnedá, červenohnedá, sivá |
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktorá vzniká spevnením piesku (úlomkov hornín veľkosti 0,0625 - 2 mm, tzv. psamitová frakcia). V zložení prevláda kremeň, často sa vyskytujú aj živce, kalcit, sľudy, a v mladších pieskovcoch aj opál a chalcedón. Farba býva rôzna, no najčastejšie sú to odtiene žltej, červená (indikuje prítomnosť oxidov železa), hnedá a sivozelená. Pieskovce, spolu s pieskami sú jedna z najrozšírenejších sedimentárnych hornín – spolu tvoria viac ako štvrtinu všetkých známych sedimentov na povrchu Zeme.
Anglický termín oficiálne zaviedol Ch. Lyell v roku 1833[1]. Názov je vo väčšine jazykov odvodený od hlavnej zložky - piesku.
Zloženie
Pieskovce sa skladajú zo zŕn piesčitej (psamitickej) veľkosti, ktorá zodpovedá priemeru 0,05[2] (resp. 0,064[3]) až 2 mm. Tieto úlomky sú zvyškami starších rozpadnutých hornín. Vzhľadom na ich malé rozmery môžu byť tieto úlomky monominerálne (tvorené jedným minerálnym zrnom).
Kremeň je dominantná zložka pieskovcov - v priemere až dve tretiny klastických úlomkov predstavujú kremenné zrná. Dôvod hojného výskytu kremeňa je ten, že kremeň je aj najbežnejšia zložka väčšiny vyvretých a premenených hornín, je odolný voči mechanickým účinkom transportu a taktiež voči chemickému zvetrávaniu[4].
Chalcedón a opál plnia väčšinou úlohu cementu v mladších pieskovcoch, v starších sú devitrifikované (zbavené vody z ich štruktúry) a premenené na kremeň[4].
Živce bývajú v pieskovcoch zastúpené v menšej miere, nakoľko sú v procese zvetrávania a transportu nestabilné. V pieskovcoch sú zastúpené všetky hlavné živcové skupiny - ako alkalické, tak aj sodno-vápenaté. Prítomnosť vody v pieskovci spôsobuje chemické zmeny v živcoch (illitizácia, kaolinizácia), tak ich výskyt poukazuje na arídne (púštne) klimatické podmienky vzniku pieskovca.
Sľudy sú prítomné prakticky vo všetkých pieskovcoch, no väčší výskyt je v jemnozrnnejších variantoch. Výskyt určitej minerálnej variety sľúd indikuje pôvodnú horninu - muskovit je bežnejší v metamorfitoch, a biotit naopak v magmatitoch. Glaukonit sa vyskytuje výlučne v pieskoch a pieskovcoch morského pôvodu. Vzniká rozkladom Mg-Fe silikátov v mierne redukčnom prostredí.
Uhličitany (kalcit, siderit, dolomit) plnia obvykle úlohu cementu, aj keď kalcit (a v ojedinelých prípadoch aj dolomit) sa podieľa aj na zložení zŕn.
Ako akcesória môže byť v zložení pieskovcov prítomný rad minerálov. Iba niektoré sú však užitočné pre zistenie znosovej oblasti. Najvhodnejšie sú na to ťažké minerály[5]. Sú to zrná, ktorých merná hmotnosť je vyššia ako 2,8 g.cm−3. Ich obsah v pieskovcoch obvykle nebýva väčší ako 1 %[4] a závisí od hojnosti ich zastúpenia v zdrojovej hornine, odolnosti voči zvetrávaniu, transportu a diagentickým procesom. Význam ich výskytu v pieskovcoch spočíva v tom, že na základe určitej minerálnej asociácie je možné charakterizovať zdrojovú oblasť. Všeobecne platí, že čím je pieskovec starší, tým je nižší obsah ťažkých minerálov. Medzi ťažké minerály patria turmalíny, zirkón, rutil, olivín, amfiboly, pyroxény, ilmenit, magnetit, titanit, granáty a viacero ďalších minerálov.
Úlomky hornín sú posledná, ale nie nevýznamná zložka pieskovcov. Ich výskyt a percentuálne zastúpenie závisí opäť od odolnosti voči mechanickej deštrukcii počas zvetrávania a transportu, no svoju úlohu hrá aj plošný rozsah a a morfológia zdrojovej oblasti. Čím je reliéf členitejší, tým viac litických úlomkov sa dostane do pieskovej frakcie. Obdobný efekt má aj väčšie plošné rozšírenie zdrojovej horniny.
Rozdelenie
Pieskovce sa rozdeľujú na základe minerálneho zloženia a/alebo štruktúry. Štruktúrne hľadisko vyjadruje obsah základnej hmoty v hornine a minerálne hľadisko zohľadňuje obsah troch zložiek - kremeňa, živcov a úlomkov hornín. Na základe obsahu základne hmoty sa pieskovce rozdeľujú na:
- arenity – obsah základnej hmoty (matrix) je menej ako 15 %
- droby – obsah základnej hmoty (matrix) je viac ako 15 %
Minerálne zloženie sa vyjadruje adjektívom k príslušnému názvu. Teda kremité arenity a droby sú pieskovce s obsahom kremeňa viac ako 95 %, arkózy, arkózové arenity, živcové a arkózové droby sú pieskovce s prevahou živcov a litické arenity a droby sú pieskovce s prevahou úlomkov hornín nad ostatnými zložkami.
Kremenné arenity (kremence, predtým ortokvarcity) predstavujú minerálne a štruktúrne zrelé sedimenty, v podstate sa o nich dá povedať, že sú konečný produkt zvetrávania a transportu. Sú výsledkom dokonalého chemického zvetrávania v zdrojovej oblasti a dobrého (pravdepodobne aj viacnásobného) prepracovania počas transportu. K ich vzniku dochádza v tektonicky stabilných oblastiach, prípadne sú to viacnásobne usadené, rozrušené, prepracované a nanovo spevnené pieskovce[4].
Sedimentačné prostredia
Pieskovce (spolu s ostatnými klastickými sedimentami) sa vyskytujú v nasledovných prostrediach:
- riečne prostredia - náplavové vejáre riek, meandre
- jazerné a deltové prostredia
- morské pobrežia - prílivovo-odlivové plošiny, pláže, plytké šelfové moria, kontinentálne okraje aj hlbšie priestory
- púštne prostredia (duny)
Rôzne typy prostredí vzniku sa najčastejšie určujú na základe prítomných skamenelín alebo sedimentárnych textúr.
Výskyt
Na Slovensku
Na Slovensku sa pieskovce najčastejšie vyskytujú vo flyšových súvrstviach Vonkajších Karpát a v centrálnokarpatskom paleogéne. Eocénne až spodnomiocénne pieskovce budínskej panvy budujú svahy Cerovej vrchoviny. Významné sú aj karbónske a až spodnotriasové pieskovce v súvrstviach obalových sekvencií a príkrovových jednotiek (hlavne kremence) Centrálnych Karpát. Pieskovce tvoria aj časť obalu v bradlovom pásme[6]. V triasovom kontinentálnom tomanovskom súvrství v Tatrách boli nájdené prvé stopy po prítomnosti dinosourov na území Slovenska.
Vo svete
Ako jedny z najčastejších hornín pokrývajú rozsiahle oblasti. Známe sú hlavne z laurentského staršieho paleozoika, tzv. fácia Old red sandstone, alebo z platformného pokryvu karbónsko-triasovej Pangey. Z tohto obdobia sú známe napr. fácie New red sandstone, alebo bundsandstein.
Z Českého masívu je známy napríklad hořický pieskovec a ďalšie typy usadené v českej kriedovej panvy ako sú pieskovce v oblasti Prachovských či Adršpašských skál[1].
Použitie
Na praktické použitie pieskovcov vplýva najmä charakter tmelu. Najodolnejšie sú pieskovce s kremitým tmelom, ktoré sa často používajú v stavebníctve[7]. Relatívne vysoká porozita a priepustnosť pieskovcov má za následok, že sa v nich často hromadí ropa[8].
Referencie
- ↑ a b Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
- ↑ Švecov, M.S., 1957, Petrografia sedimentárnych hornín. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 446 s.
- ↑ Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia. Univerzita Komenského, Bratislava, 244 s.
- ↑ a b c d Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
- ↑ NELSON, S. Sandstones & Conglomerates . tulane.edu, rev. 2000-03-02, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Minerály a horniny Slovenska - pieskovec . mineraly.sk, . Dostupné online. Archivované 2009-02-22 z originálu.
- ↑ PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - pískovec . geology.cz, 2007, . Dostupné online.
- ↑ Schlumberger Oilfield glossary - sandstone . glossary.oilfield.slb.com, 2007, . Dostupné online. Archivované 2011-01-05 z originálu. (po anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk