A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba | |
Vizualizácia ďalekohľadu v cieľovej prevádzkovej konfigurácii | |
Prevádzkovateľ | NASA / ESA / CSA |
---|---|
Hlavní dodávatelia | Northrop Grumman, Ball Aerospace & Technologies |
Dátum štartu | 25. december 2021 12:20 UTC |
Nosná raketa | Ariane 5 |
Kozmodróm | Kourou, Francúzska Guyana |
Trvanie misie | 5 – 10 rokov |
COSPAR ID | 2021-130A (50463) |
Webová stránka | Webbov ďalekohľad na stránke NASA |
Hmotnosť | 6 161,4 kg (13 584 lb) |
Rozmery | 20,197 × 14,162 m (slnečná clona) |
Energia | 2 kW |
Elementy dráhy [1] | |
Umiestnenie | 1,5×106 km od Zeme (libračný bod L2) |
Typ dráhy | halo orbita |
Apoapsida | 832 000 km |
Periapsida | 250 000 km |
Doba obehu | ~6 mesiacov |
Teleskop | |
Typ | trojzrkadlový anastigmat |
Priemer | ~6,5 m |
Vlnová dĺžka | infračervené spektrum |
Zberná oblasť | 25,4 m² |
Ohnisková vzdialenosť | 131,4 m |
Prístroje | |
NIRCam | infračervená kamera |
NIRSpec | infračervený spektrometer |
FGS | interferometrické navádzacie zariadenie |
MIRI | Mid IR Instrument |
Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (skratka JWST z angl. James Webb Space Telescope) je infračervený kozmický ďalekohľad, vyvinutý v spolupráci NASA, Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej kozmickej agentúry. Jeho hlavnou vedeckou úlohou je pozorovanie tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre, takých ktoré presahujú vzdialenosti pozorovateľné pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu alebo pozemných staníc.[2][3]
Plán vzniku nasledovníka Hubblovho ďalekohľadu (vyvíjaného od 70. rokov a vypusteného v apríli 1990) siaha ešte do roku 1989, kedy sa k téme na pôde Space Telescope Science Institute (STScI) konal prvý workshop za účasti NASA. Presnejšie kontúry projekt získal v rokoch 1995 – 1996, v tom čase ešte pod názvom Next Generation Space Telescope (NGST).[4] V roku 2002 bol pomenovaný po Jamesovi E. Webbovi, riaditeľovi NASA z rokov 1961 – 1968, ktorý bol významnou postavou programu Apollo.[5]
Štart ďalekohľadu bol pôvodne plánovaný na rok 2007. Po množstve odkladov[6] k nemu došlo 25. decembra 2021 a ďalekohľad bol úspešne vynesený raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Na cieľovú, približne eliptickú halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem vo vzdialenosti približne 1,5 milióna km od Zeme smerom ďalej od Slnka[1] ďalekohľad dorazil v priebehu 29 dní, počas ktorých súbežne s korekčnými manévrami prebiehal aj náročný proces jeho postupného rozkladania z kompaktnej prepravnej do finálnej prevádzkovej konfigurácie.[7] 24. januára 2022 bol 297-sekundovým zážihom manévrovacích motorčekov úspešne navedený na cieľovú dráhu.[8] Ďalších približne 5 mesiacov prebiehalo jeho postupné chladnutie, ostrenie a kalibrácia prístrojov. Prvú ostrú snímku z teleskopu, zobrazujúcu vzdialenú kopu galaxií SMACS 0723, zverejnil americký prezident 11. júla 2022.[9]
Hlavné úlohy
Primárne vedecké úlohy ďalekohľadu možno rozdeliť do štyroch hlavných skupín:
- hľadanie svetla z najstarších (prvotných) hviezd a galaxií, z ktorých bol zložený vesmír po Veľkom tresku
- štúdium vzniku a vývoja galaxií
- pochopenie vzniku hviezd a planetárnych systémov
- štúdium planetárnych systémov a vzniku života
Kvôli kombinácií červeného posunu, prachovému zahaleniu a skutočne nízkym teplotám viacerých zdrojov, ktoré sa budú študovať, musí ďalekohľad Jamesa Webba operovať v infračervených vlnových dĺžkach s rozsahom od 0,6 do 28 mikrometrov. V snahe zaistiť aby pozorovaniam nebránili infračervené emisie vyžiarené teleskopom, musí byť celé observatórium chladné, výborne tienené od Slnka tak aby mohlo dosiahnuť teplotu približne 40 kelvinov (−233,15 °C).
Galéria
Príprava, štart a umiestnenie na orbitu
-
Tím JWST s modelom ďalekohľadu v skutočnej veľkosti (2005)
-
Roztiahnutá 5-vrstvová slnečná clona JWST počas testov (2014)
-
Primárne zrkadlo v čistej miestnosti (2016)
-
Skompletizovaný ďalekohľad v prepravnej konfigurácii počas testov (2020)
-
Štart rakety Ariane 5 s ďalekohľadom 25. decembra 2021
-
Diagram libračných bodov sústavy Slnko-Zem s naznačenou orbitou JWST okolo L2
-
Animácia trajektórie preletu JWST od Zeme k L2 a cieľovej halo orbity okolo neho
-
Porovnanie rozmerov primárnych zrkadiel Hubblovho a Webbovho vesmírneho teleskopu
Pozorovania (výber)
-
Webbovo prvé hlboké pole – kopa galaxií SMACS 0723 v súhvezdí Lietajúca ryba. Hmota klastra vzdialeného 4 miliardy ly funguje ako gravitačná šošovka, zobrazujúca ešte vzdialenejšie galaxie.
-
Osmičková hmlovina v súhvezdí Plachty
-
Planéta Jupiter s polárnymi žiarami v blízkom infračervenom spektre
-
Jadro špirálovej galaxie Messier 74 v súhvezdí Ryby
Pozn.: keďže JWST je infračervený ďalekohľad, zachytávajúci vlnové dĺžky mimo viditeľného spektra, všetky zábery sú v nepravých farbách, volených tak, aby vynikli vedecky podstatné aspekty snímanej scény.
Referencie
- ↑ a b JWST User Documentation : JWST Orbit . jwst-docs.stsci.edu, 2017-05-30, . Dostupné online.
- ↑ About Webb Space Telescope . jwst.nasa.gov, . Dostupné online.
- ↑ About Webb Space Telescope : Comparison . jwst.nasa.gov, . Dostupné online.
- ↑ Mission Timeline . webbtelescope.org, . Dostupné online.
- ↑ Who is James Webb? . jwst.nasa.gov, . Dostupné online.
- ↑ BERGER, Eric. Webb telescope launch date slips again . arstechnica.com, 2021-06-01, . Dostupné online.
- ↑ MAJER, Dušan. SLEDUJEME: Cesta Webbova teleskopu do L2. Kosmonautix.cz (Jihlava: Dušan Majer), 2021-12-25. Dostupné online .
- ↑ FISHER, Alise. Orbital Insertion Burn a Success, Webb Arrives at L2 . blogs.nasa.gov, 2022-01-24, . Dostupné online.
- ↑ OVERBYE, Dennis; CHANG, Kenneth; TANKERSLEY, Jim. Biden and NASA Share First Webb Space Telescope Image. The New York Times, 2022-07-11. Dostupné online . ISSN 0362-4331. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba
Externé odkazy
- Oficiálna stránka
- Where Is Webb? – stránka sledujúca priebeh misie od štartu, prelet do libračného bodu L2 a aktuálny stav ďalekohľadu
- Cesta Webbova teleskopu do L2 – priebeh preletu do L2 na Kosmonautix.cz
- FAQ: Vše o Teleskopu Jamese Webba (2., 3., 4. časť) – séria článkov Karla Zvoníka na Kosmonautix.cz (2022)
- Kosmologie na prahu éry Webbova teleskopu – článok a prednáška fyzika Vladimíra Wagnera na Kosmonautix.cz (2022)
- První rok práce Vesmírného dalekohledu Jamese Webba – článok Vladimíra Wagnera na OSEL.cz (2023)
- Články, týkajúce sa JWST na webe Astro.cz Českej astronomickej spoločnosti
- Články, týkajúce sa JWST na webe Kosmonautix.cz
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov James Webb Space Telescope na anglickej Wikipédii a Vesmírný dalekohled Jamese Webba na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk