Albert Einstein

• 1796 – zomrel Johan Wilcke, švédsky fyzik (* 1732)
• 1911 – narodil sa Maurice Goldhaber, americký fyzik († 2011)
• 1912 – narodil sa Štefan Luscoň, slovenský fyzik a rímskokatolícky kňaz († 1977)
• 1936 – narodil sa Vladimir Hütt, estónsky fyzik a filozof († 1997)
• 1945 – zomrel John Ambrose Fleming, britský fyzik (* 1849)
• 1955 – zomrel Albert Einstein, nemecko-americký fyzik (* 1879)

Dôvodom pre hľadanie novej teórie bol fakt, že kvantová mechanika popisuje správanie tých systémov, kde počet častíc ostáva nemenný (príkladom je elektrón v atóme vodíka). Vyžiarenie fotónu pri preskoku elektrónu z vyššej energetickej hladiny na nižšiu je však už za hranicami použitia kvantovej mechaniky - počas preskoku totiž pribúda nová častica, fotón. Prácu na kvantovej teórii poľa začal Paul Dirac koncom 20-tych rokov 20. storočia. Úspešná kvantová teória pre elektromagnetické pole však bola hotová až o zhruba 30 rokov neskôr za prispenia viacerých známych fyzikov (Vladimír Alexandrovič Fok, Pascual Jordan, Wolfgang Pauli, Werner Heisenberg, Hans Albrecht Bethe, Siničiró Tomonaga, Julian Schwinger, Richard Feynman, Freeman John Dyson, a i.).

Kvantá poľa

V rámci kvantovej teórie poľa sa pole kvantuje. Čo to znamená si môžeme vysvetliť na príklade elektromagnetického poľa. To je v klasickej fyzike popísané svojou elektrickou intenzitou a magnetickou indukciou, máme teda dve polia

${\displaystyle {\vec {E}}(x,y,z)}$

${\displaystyle {\vec {B}}(x,y,z)}$

Obe tieto veličiny sa dajú meniť spojito, teda o ľubovoľne malú hodnotu v každom bode priestoru. Po kvantovaní sa energia poľa zvyšuje po krokoch, nemôže nadobudnúť ľubovoľnú hodnotu. Tento fakt interpetujeme tak, že pole je tvorené svojimi kvantami, z ktorých každé nesie istú energiu. Môžeme mať dve kvantá poľa, môžeme ich mať aj tri, ale nemôžeme ich mať dva a pol. Kvantami elektromagnetického poľa sú pritom staré známe fotóny.

• Fyzika: Astrofyzika - Teoretická fyzika - Jadrová fyzika - Elektrina - Magnetizmus - Mechanika - Termodynamika

• Fyzika: Mechanika - Termodynamika - Astrofyzika - Kvantová mechanika - Teória relativity

• Zoznam elementárnych častíc
• Zoznam fyzikálnych konštánt

Osobnosti vo Fyzike:

• Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
• Zoznam slovenských fyzikov
• Zoznam nositeľov Wolfovej ceny za fyziku

• Správcovia: Masleyko – Ra1n (neaktívny od 9.2.2012)
• Dočasný údržbár: Zajano

Tento portál potrebuje ešte minimálne jedného správcu, resp.údržbára. Ak chceš pomôcť tomuto portálu opýtaj sa správcu alebo dočasného údržbára alebo v diskusii čo treba na portáli robiť.

• kvôli relativistickej deformácii časopriestoru v silnom gravitačnom poli plynie čas na povrchu Slnka o 64 sekúnd za rok a v jadre Slnka dokonca až o 5 minút za rok pomalšie ako na Zemi?

• Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?

• teória kvantovej mechaniky a všeobecná teória relativity sú navzájom nezlúčiteľné, preto sa ich fyzici snažia zlúčiť hľadaním tzv. teórie všetkého?

• na to aby voda mohla byť v kvapalnom skupenstve, potrebuje okrem vhodnej teploty tiež atmosférický tlak?

• ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~10¹⁶m)?

Paul Dirac bol britský teoretický fyzik, ktorý se zaoberal kvantovou teóriou, všeobecnou teóriou relativity a kozmológiou. Za svoju základnú prácu v kvantovej fyzike (Princípy kvantovej mechaniky) získal v roku 1933 Nobelovu cenu spoločne s Erwinom Schrödingerom.

• 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.^[1]

Referencie